Stanca
Stanca (tal. ottava rima) je forma básne, ktorá vznikla v 13. storočí v talianskej trubadúrskej poézii. Má jednu slohu s ôsmimi veršami, ktoré sa rýmujú podľa vzoru: ab-ab-ab-cc. Rytmicky je verš utvorený z päťstopého jambu a desiatich slabík.
Stanca talianska
[upraviť | upraviť zdroj]Talianska literatúra rozoznáva stancu - ottavu rimu sicílsku a toskánsku.
- Toskánska ottava rima má rým ab-ab-ab-cc.
- Sicílska ottava rima má vzor rýmu nasledovný: ab-ab-ab-ab.
Oba druhy používajú desaťslabičný verš v päťstopovom jambe.
Stanca francúzska
[upraviť | upraviť zdroj]Francúzska poézia inkorporovala taliansku stanzu do novovznikajúcej renesančnej poetiky. Stancu písali v tvare od štvorveršovej slohy až po štrnásťveršovú. Rým zostal striedavý. Pri štrnásťveršovej obvykle posledné dva verše mali zhodný rým. Výnimkou je nóna s deviatimi veršami. Prvý, kto použil stancu je Jean de Lingendes v poéme "Premeny pastierky Iris" uverejnenej v antológii roku 1605.
Zoznam poddruhov žánru stanca
[upraviť | upraviť zdroj]- 2 lines = Couplet
- 3 lines = Tercet
- 4 lines = Quatrain
- 5 lines = Cinquain
- 6 lines = Sestet
- 7 lines = Septet
- 8 lines = Octave
Iné pomenovania druhov stance
[upraviť | upraviť zdroj]- Terčeto, Tercet
- Baladická stanca, Ballad stanza
- Sestína, Sestet
- Burnsova stanca alebo škótska stanca, Burns stanza or Scottish stanza
- Ottava rima
- Sicílska oktáva, Sicilian octave
- Spenseriánska stanca, Spenserian stanza
- Balašova stanca, Balassi stanza
- Oneginova stanca, Onegin stanza
- Terza rima
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Stanza na anglickej Wikipédii a Stance na francúzskej Wikipédii.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]
