Rozhlasový prijímač

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Rozhlasový prijímač značky Truetone (1940)

Rozhlasový prijímač[1] (iné názvy: rádioprijímač[2], prijímač[3][4], rádio[5][6]) je elektronické zariadenie na príjem a reprodukciu rozhlasového signálu.[3]

Prvými prijímačmi boli tzv. kryštálky, ktoré nemali zosilňovacie prvky a posluch umožňovali slúchadlami. Postačovali len pre príjem miestnej silnej rozhlasovej stanice. Neskoršie prijímače už používali elektrónkové zosilňovače a reproduktory, vďaka čomu umožňovali posluch vzdialenejších rozhlasových staníc. Ďalším pokrokom bolo uplatnenie tranzistorovintegrovaných obvodov (pozri tranzistorový prijímač).[3][7]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. „rozhlasový prijímač“, Malá slovenská encyklopédia, Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied; Goldpress Publishers, 1993, str. 619, ISBN 80-85584-12-3 
  2. Kačala, Ján; Pisárčiková, Mária; Považaj, Matej, edi. (2003), „rádioprijímač“, Krátky slovník slovenského jazyka (4. dopl. a upr. vyd.), Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, ISBN 80-224-0750-X 
  3. a b c Jacz, Ľudovít, ed. (1982), „prijímač“, Malá encyklopédia žurnalistiky, Bratislava: Obzor, str. 364 
  4. Peciar, Štefan, ed. (1963), „prijímač“, Slovník slovenského jazyka, III. P – R (1. vyd.), Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied 
  5. Balážová, Ľubica; Bosák, Ján, edi. (2005), „rádio“, Slovník cudzích slov : akademický (2. dopl. a preprac. vyd.), Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, ISBN 80-10-00381-6, http://slovnik.juls.savba.sk/?w=rádio&s=exact&c=s2b9&d=scs&ie=utf-8&oe=utf-8, dost. 2019-01-26 
  6. Kačala, Ján; Pisárčiková, Mária; Považaj, Matej, edi. (2003), „rádio“, Krátky slovník slovenského jazyka (4. dopl. a upr. vyd.), Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, ISBN 80-224-0750-X 
  7. „radiový přijímač“, Malá československá encyklopedie, 5. Pom-S (1. vyd.), Praha: Academia, 1987, str. 237