Gramorádio

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Skriňové gramorádio „Granada III“ švédskej spoločnosti Gylling & Co (1959)[1]
Stolné gramorádio Braun z roku 1962
Hudobná skriňa z produkcie východonemeckej RFT zo 60. rokov 20. storočia, kombinujúca rozhlasový a televízny prijímač s magnetofónom. Za posuvným sklom vľavo bol televízny prijímač.
Vpravo potom rádio so zosilňovačom a cievkový magnetofón

Gramorádio je rozhlasový prijímač (rádio) skombinovaný s gramofónom v jednom konštrukčnom celku so spoločným zosilňovačomreproduktorom.[2][3][4][5][6]

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Kombinácia gramofónu v jednej skrini s rádioprijímačom nebola až do obdobia krátko po druhej svetovej vojne bežná. Rádiá samotné boli relatívne drahé, gramofóny na šelakové platne prevažne mechanické s pružinovým pohonom a prípadný elektrický gramofón sa k rádiu dokupoval ako samostatný prístroj, často vo forme skrinky s odklopným alebo posuvným čelom, na ktorú sa potom rádioprijímač postavil.[7]

Keď po vojne rádio prestávalo mať postavenie luxusného tovaru a zároveň narastala produkcia gramoplatní, výrobcovia začali postupne ponúkať stolné a neskôr aj skriňové kombinácie gramofónov a rozhlasových prijímačov. Gramofón bol typicky umiestnený na vrchu pod odklopným vekom, kde bol pohodlne prístupný. Skriňové gramorádiá potom ponúkali aj priestor pre uskladnenie gramoplatní a veľká skriňa, slúžiaca ako ozvučnica, umožňovala kvalitnejší zvukový prednes, než malý prijímač a oddelený gramofón.

Zo skriňových gramorádií sa neskôr, po rozšírení komerčných magnetofónov a televíznych prijímačov, vyvinuli tzv. hudobné skrine, kombinujúce v jednom nábytkovom celku viacero uvedených prístrojov, pričom ich hmotnosti často presahovali 100 kg. Éra hudobných skriní potom skončila s nástupom sektorového nábytku, s ktorým súvisel návrat k rozdeleniu na jednotlivé komponenty, ktoré sa dali umiestniť do voľných priestorov v sektorových obývacích stenách.[8]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Radiogrammofon, Stockholm: Musikverket, [s. a.], http://instrument.musikverket.se/samlingar/detalj.php?l=sv&iid=1883&str=, dost. 2019-01-06 
  2. Jacz, Ľudovít, ed. (1982), „gramorádio“, Malá encyklopédia žurnalistiky, Bratislava: Obzor, str. 194 . „rozhlasový prijímač kombinovaný s gramofónom. Oba prístroje sú spojené do jedného konštrukčného celku, majú spoločný zosilňovač a reproduktor. V ostatnom čase sa g.[ramorádio] prispôsobuje i na stereofónny príjem.“
  3. Žakarovská Ďuricová, Jana (2013), „gramorádio“, Slovník historických technických pojmov a výrazov (1. vyd.), [Košice]: Slovenské technické múzeum, str. 35, ISBN 9788097025069 . „kombinácia gramofónu a rádia v jednej skrini“.
  4. Balážová, Ľubica; Bosák, Ján, edi. (2005), „gramorádio“, Slovník cudzích slov : akademický (2. dopl. a preprac. vyd.), Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, ISBN 80-10-00381-6, http://slovnik.juls.savba.sk/?w=gramorádio&s=exact&c=rc31&d=scs&ie=utf-8&oe=utf-8# 
  5. Buzássyová, Klára; Jarošová, Alexandra, edi. (2006), „gramorádio“, Slovník súčasného slovenského jazyka, A – G, Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, ISBN 80-224-0932-4 
  6. Kačala, Ján; Pisárčiková, Mária; Považaj, Matej, edi. (2003), „gramorádio“, Krátky slovník slovenského jazyka (4. dopl. a upr. vyd.), Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, ISBN 80-224-0750-X 
  7. Ako pripojiť rádio doma [online]. [Cit. 2020-09-22]. Dostupné online.
  8. HÁJEK, Martin. Virtuální museum historické radiotechniky : Gramorádia Tesla [online]. oldradio.cz, [cit. 2019-01-31]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gramorádio

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]