Slovenské technické múzeum

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Súradnice: 48° 43′ 27″ s.š., 21° 15′ 21″ v.d.

Slovenské technické múzeum
Kosice (Slovakia) - The Slovak Technical Museum.jpg
Hlavná budova Slovenského technického múzea
Základné údaje
AdresaHlavná ulica 88
KošiceSlovensko
Rok založenia1947
Typtechnické
Zbierkaviac ako 36 tisíc
Návštevníci~100 000 ročne
Vedenie inštitúcie
RiaditeľMgr. Zuzana Šullová
Ďalšie odkazy
Webstm-ke.sk
CommonsSlovenské technické múzeum

Slovenské technické múzeum (skrátene STM) je múzeum technického zamerania s celoslovenskou pôsobnosťou so sídlom v Košiciach. Dokumentuje vývoj vedy, výroby, techniky, dopravy a priemyslu na území Slovenska, ktoré bolo najpriemyselnejšou časťou Uhorska. Prezentuje podiel Slovenska a jeho osobností na rozvoji svetovej vedy a techniky. Počas svojej existencie nazhromaždilo desiatky tisíc zbierkových predmetov, medzi ktorými je zastúpené baníctvo, hutníctvo, kováčstvo, strojárstvo, elektrotechnika, fyzika, chémia, fotografické a kinematografické prístroje, geodézia a kartografia, hodinárstvo, astronómia, letectvo a letecká technika, doprava cestná, doprava železničná a lodná, baníctvo-solivarníctvo ale aj priemyselný dizajn.[1]

História[upraviť | upraviť zdroj]

Pobočka v Spišskej Belej
Časť Múzea letectva na Letisku Košice
Časť Múzea dopravy v Bratislave
Múzeum Solivar v Prešove

Profil Slovenského technického múzea sa formoval od vydania dočasného štatútu (vtedajšieho Technického múzea) v roku 1947. Verejnosti boli prvé expozície múzea sprístupnené o rok neskôr. Významnú stopu, z ktorej STM čerpá dodnes, zanechal v múzeu jeho zakladateľ a prvý riaditeľ Dr. Štefan Butkovič, CSc. – významná osobnosť inštitucionálne organizovaného technického múzejníctva na Slovensku. V roku 1983 bolo múzeum premenované na Slovenské technické múzeum.[2]

Zriadenie špecializovaného technického múzea na Slovensku bolo plne historicky opodstatnené. Slovensko vo svojom vývoji patrilo medzi najpriemyselnejšie oblasti Uhorska. Vďaka nerastnému bohatstvu, jeho ťažbe a spracovaniu v baníctve a hutníctve sa Slovensko do konca 18. storočia radilo v rozvoji techniky medzi popredné európske štáty. Z bohatej histórie vyrastala potreba múzejne uchovať a dokumentovať technické tradície.[2][3]

Slovenské technické múzeum ako špecializované múzeum technického zamerania s celoslovenskou pôsobnosťou poskytuje pohľad do histórie a tradícií vedy, výroby, techniky, dopravy a priemyslu. Spravuje bohatý zbierkový fond, iniciuje starostlivosť o vybrané technické pamiatky in situ na území celého Slovenska, poskytuje odbornú pomoc pri ich záchrane, obnove a sprístupňovaní. Zároveň dokumentuje podiel Slovenska a jeho osobností na rozvoji svetovej vedy a techniky.[2][3]

Zbierka[upraviť | upraviť zdroj]

V rozsiahlom zbierkovom fonde je zastúpené baníctvo, hutníctvo, kováčstvo, hodinárstvo, strojárstvo, elektrotechnika, geodézia a kartografia, fotografická a kinematografická technika, priemyselný dizajn, kancelárske stroje, polygrafia, doprava železničná a lodná, doprava cestná, letectvo a letecká technika, energetika, stavebníctvo, textilné stroje a zdravotnícka technika. Vedecké odbory reprezentujú zbierky historickej prístrojovej techniky z fyziky, chémie a astronómie. Múzeum do dnešného dňa zhromaždilo viac ako 36 000 kusov zbierkových predmetov, pričom mnohé nesú v sebe nenahraditeľné a jedinečné dokumentačné, umelecké, estetické a ďalšie hodnoty. Množstvo unikátnych exponátov je prezentované v expozíciách a vystavených súboroch zbierok. Slovenské technické múzeum spravuje aj nehnuteľné technické pamiatky, napr. Solivar pri Prešove, vysokú pec Karol pri Vlachove, hámor v Medzeve.[1]

Budova[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Palác hornouhorského generálneho kapitanátu

Budova, v ktorej sídli Slovenské technické múzeum, je architektonickou dominantou severnej časti pamiatkovej rezervácie mesta Košíc. Stojí na mieste štyroch gotických meštianskych domov z 13. storočia (Palác hornouhorského generálneho kapitanátu), v 18. storočí prestavovaných v štýle tereziánskeho klasicizujúceho baroka. Od roku 1654 bol tento dom tradičným sídlom najvyšších uhorských vojenských hodnostárov pri ich pobyte v Košiciach, odvtedy sa komplexu vžil názov Dom hornouhorského kapitanátu alebo Rákociho palác.[4]

Expozície v sídle STM[upraviť | upraviť zdroj]

Pobočky[upraviť | upraviť zdroj]

Bohatý zbierkový fond STM verejnosti prezentuje vo viacerých pobočkách. Expozície, okrem sídla na Hlavnej ulici v Košiciach, sú sprístupnené v:[5]

Okrem tradičných múzejných foriem STM svoju činnosť realizuje aj v špecializovanom zariadení planetária, v unikátnej Sieni elektrických výbojov, v Energetickom oddelení A. Stodolu, ako aj v interaktívnej expozícii Vedecko-technické centrum pre deti a mládež v Košiciach.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b STM. O nás [online]. Košice: stm-ke.sk, [cit. 2021-02-03]. Dostupné online.
  2. a b c STM. História [online]. Košice: stm-ke.sk, [cit. 2021-02-03]. Dostupné online.
  3. a b Cassovia.sk. História múzea [online]. Košice: cassovia.sk, [cit. 2021-02-03]. Dostupné online.
  4. Cassovia.sk. História budovy [online]. Košice: cassovia.sk, [cit. 2021-02-03]. Dostupné online.
  5. STM. Múzeum letectva [online]. Košice: stm-ke.sk, [cit. 2021-02-03]. Dostupné online.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]