Vysoká pec Karol
Vzhľad
Súradnice: 48° 47′ 48.176″ s.š., 20° 23′ 4.93″ v.d.
| Vysoká pec Karol vo Vlachove | |
| | |
| Základné údaje | |
|---|---|
| Adresa | Železná Huta Vlachovo, Slovensko |
| Rok založenia | 1870 |
| Rok zatvorenia | 2016 (dočasne z dôvodu rekonštrukcie)[1] |
| Typ | Technické |
| Súčasť | Slovenské technické múzeum |
Poloha v rámci mesta (interaktívna mapa) | |
| Web | stm-ke.sk/sk/pobocky/vysoka-pec-vo-vlachove/zakladne-informacie |
| Commons | Vysoká pec Karol vo Vlachove |
| Vysoká pec Karol | |
| Pred r. 2002[2] | |
|---|---|
| - názov | Karlova huta |
| ÚZPF[3] | |
| - číslo | 2484/1 |
| - dátum zápisu | 5. 12. 1975 |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vysoká pec Karol (Karlova huta) je pobočkou Slovenského technického múzea v Košiciach. Nachádza sa v katastri obce Vlachovo pri sútoku Dobšinského potoka a rieky Slaná. Vysoká pec patrila do širšieho hutníckeho komplexu, v ktorom sa nachádzala aj zlievareň. Dokladuje historickú technológiu výroby surového železa na drevnom uhlí a zaujme aj jej architektonické prevedenie. Karlovu hutu eviduje Sheffildská univerzita ako jednu z najvýznamnejších historických vysokých pecí v Európe. Je to národná kultúrna pamiatka v registri ÚZPF pod č. 2484/1.
História
[upraviť | upraviť zdroj]- 1843 - stavba prvej vysokej pece vo Vlachove, ktorú nechal postaviť Karol Andráši (1792-1845), ktorá spracovávala rudu z okolitých baní vo Vlachove, Rejdovej a Vyšnej Slanej. Táto vysoká pec sa však nezachovala.
- 1868 - Emanuel Andráši, prezývaný tiež železný gróf, navrhol založenie Šálgotárjanskej akciovej spoločnosti, s cieľom spracovávať gemerské rudy na železo na výrobu koľajníc.
- 1870 - stavba vysokej pece Karol, túto dal postaviť Emanuel Andráši (1821 – 1891) syn Karola III, po ktorom pec pomenoval.
- 1877 - E. Andráši zaregistroval spoločnosť Železiarne grófa Emanuela Andrássyho do ktorej majetku patrili pece vo Vlachove
- 1880 – vyradenie staršej pece z prevádzky
- 1881 - založená Rimavsko-muránsko-šalgotarjánska železiarska účastinná spoločnosť, zvaná RIMA, spojením Šálgotárjanskej akciovej spoločnosti s Rima-muránskou spoločnosťou, pri čom pomáhala viedenská banka Wiener Bankveiner. Emanuel Andráši je najväčším akcionárom
- 1891 - E. Andráši zomiera a majetok dedí syn Gejza Adráši (1856 – 1938), ktorý nakoniec predáva spoločnosti RIMA všetky hute a hámre od Vidovej po Dobšinú, zostáva vo vedená a je významným akcionárom spoločnosti
- 1906 - dáva G. Andráši prednosť politickej kariére, stáva sa ministrom vnútra, potom ministrom zahraničných vecí Uhorska.
- 1907 - zastavenie prevádzky Karlovej hute spoločnosťou RIMA.
Parametre pece
[upraviť | upraviť zdroj]- výška pece 12 metrov
- objem 28 metrov kubických
- pohon dúchadla dvomi vodnými kolesami
- palivo zabezpečujúce potrebnú teplotu bolo drevné uhlie
- výkon v roku 1884 bol 5 162 ton surového železa
Pobočka STM Košice
[upraviť | upraviť zdroj]- Objekt je v správe Slovenského technického múzea. Od konca roku 2016 je technická pamiatka Vysoká pec - Huta Karol vo Vlachove uzavretá a pre návštevníkov neprístupná.[4]
- Prístup k objektu je po ceste z Vlachova, smerom na Dobšinú, kde pred sútokom Slanej a Dobšinského potoka, je naľavo odbočka na vedľajšiu cestu vedúcu cez železničné priecestie, ktorá návštevníka popár sto metroch privedie pred Karlovu hutu.
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]- Areál Karlovej huty v roku 2014.
- Objekt vysokej pece ja pamiatkovo chránenou stavbou vo vlastníctve Slovenského technického múzea v Košiciach. Napriek tomu chátra spolu s ostatnými objektmi.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Vysoká pec vo Vlachove [online]. stm-ke.sk, [cit. 2026-03-01]. Dostupné online. Archivované 2016-11-20 z originálu.
- ↑ Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-06-12]. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných NKP [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-06-12]. Dostupné online.
- ↑ Vysoká pec vo Vlachove - Otváracie hodiny [online]. stm-ke.sk, [cit. 2026-03-01]. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vysoká pec Karol
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Ladislav Mlynka, Katarína Haberlandová: Kultúrne krásy Slovenska – Technické pamiatky. Bratislava, Vydavateľstvo Dajama, r. 2007
- Peter Štefanča: Bane a železiarne rodiny Andrássyovcov. Rožňava, Roven, r. 2009
- Ladislav Tajták a kol.: Dejiny Rožňavy I., II. Košice, Východoslovenské vydavateľstvo, r. 1978
- Peter Zámora a kol.: Dejiny baníctva na Slovensku I. Košice, Tibor Turčan - Banská agentúra, r. 2003

