Emanuel Andráši
| Emanuel Andráši | |
| uhorský maliar, karikaturista, zberateľ, cestovateľ, politik | |
 | |
| Narodenie | 3. marec 1821 Košice, Uhorsko (dnes Slovensko) |
|---|---|
| Úmrtie | 23. apríl 1891 (70 rokov) Gorica, Taliansko |
| Národnosť | uhorská |
| Profesia | maliar, politik |
| Rodičia | Karol Andráši a Etela Sapáriová |
| Súrodenci | Július Andráši Aladár Andráši |
| Manželka | Gabriella Pálffy |
| Odkazy | |
| Commons |  Emanuel Andráši |
Gróf Emanuel Andráši zo Sâncrăieni a Krásnej Hôrky[1] (staršie: Emanuel Andrássy, latinsko-maďarské prídomky: de Csíkszentkirály et Krasznahorka; * 3. marec 1821, Košice – † 23. apríl 1891, Gorica) bol uhorský maliar, karikaturista, zberateľ, cestovateľ a politik. Bol členom Uhorskej akadémie vied. Pôsobil ako poslanec Uhorského snemu (1847 – 1848 a 1881 – 1891).
Život[upraviť | upraviť zdroj]
Podieľal sa na Uhorskej revolúcii z roku 1848. Po porážke žil v emigrácii, v tom čase cestoval po Ázii (najmä Čína a India). Po návrate mal veľké zásluhy na regulácii rieky Tisa. Bol hlavným županom Turnianskej (1849), Gemersko-malohontskej (1868 – 1872) a Zemplínskej župy (1860 a 1873). Inicioval prestavbu Betliarskeho kaštieľa do podoby, v ktorej ho poznáme dnes.
Aktivity[upraviť | upraviť zdroj]
Bol veľkým podporovateľom baníctva, vďaka čomu si vyslúžil prezývku Železný gróf.[2] Za jeho éry dochádzalo k masívnej modernizácií ťažobných techník, budovali sa nové zariadenia a modernizovali procesy. Z Gemera spravil jednu z hospodársky najvýznamnejších žúp Uhorska. V roku 1867 dal postaviť hutu v Nižnej Slanej, ktorú pomenoval po svojej matke – Huta Etelka).[3] Ďalšiu hutu dal postaviť v roku 1870 vo Vlachove, a pomenoval ju po svojom otcovi – Huta Karol.[4]
Rodina[upraviť | upraviť zdroj]
Jeho otcom bol gróf Karol Andráši (1792 – 1845) a matkou grófka Etela Sapáriová z Murskej Soboty (maď. Szápáry de Muraszombat; 1798 – 1876). Jeho mladším bratom bol Július Andráši – uhorský premiér a minister zahraničných vecí Rakúsko-Uhorska a Aladár Andráši. Jeho manželkou bola grófka Gabriela Pálfiová (1833 – 1914).
Dielo[upraviť | upraviť zdroj]
- Az Utazás Kelet Indiákon: Ceylon, Java, Khina, Bengal (1853)
- Hazai vadászatok és sport (editor, 1857)
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
Rodový erb -
Karikatúra Emanuela Andrášiho -
Emanuel Andráši v roku 1891
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ ANDRÁŠI, Emanuel. In. Biografický lexikón Slovenska I A – B. Martin : Slovenská národná knižnica, 2002. 638 s. ISBN 80-89023-16-9. S. 75.
- ↑ STRÝČKOVÁ, Katarína. Riaditeľka múzea Betliar Tímea Mátéová: Andrássyovcom komunisti nevrátili ani len jednu fotografiu [online]. Denník N, 2020-09-04, [cit. 2020-09-04]. Dostupné online.
- ↑ Čierne diery [online]. 2014-12-22, [cit. 2020-09-04]. Dostupné online.
- ↑ Čierne diery [online]. 2014-12-26, [cit. 2020-09-04]. Dostupné online.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Művészeti Kislexikon, Akadémiai Kiadó, 1973
- "Életrajza az 1887-1892-es országgyűlés almanachjában" (in Hungarian). ogyk.hu. Retrieved 2011-04-23.
- Beatrix Basics. "Egy gyűjtemény titkai – a betléri Andrássy kastély képei" (in Hungarian). Vörös Postakocsi. Retrieved 2011-04-23.
- Záznam o narodení a krste v matrike záznam číslo 14, pokrstený ako Emanuel Petrus Josephus Andrássy 2011-04-23
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Manó Andrássy na anglickej Wikipédii.
- Kempelen, Béla; Magyar nemes családok (I-XI. kötet, Bp., 1911 – 1932)
- Nagy, Iván; Magyarország családai czímerekkel és nemzékrendi táblákkal. I-XII. Pest 1857 – 1868