Emanuel Andráši

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Emanuel Andráši
uhorský maliar, karikaturista, zberateľ, cestovateľ, politik
Emanuel Andráši
Narodenie3. marec 1821
Košice, Uhorsko (dnes Slovensko)
Úmrtie23. apríl 1891 (70 rokov)
Gorica, Taliansko
Národnosťuhorská
Profesiamaliar, politik
RodičiaKarol Andráši a Etela Sapáriová
SúrodenciJúlius Andráši
Aladár Andráši
ManželkaGabriella Pálffy
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Emanuel Andráši

Gróf Emanuel Andráši zo Sâncrăieni a Krásnej Hôrky[1] (staršie: Emanuel Andrássy, latinsko-maďarské prídomky: de Csíkszentkirály et Krasznahorka; * 3. marec 1821, Košice – † 23. apríl 1891, Gorica) bol uhorský maliar, karikaturista, zberateľ, cestovateľ a politik. Bol členom Uhorskej akadémie vied. Pôsobil ako poslanec Uhorského snemu (1847 – 1848 a 1881 – 1891).

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Podieľal sa na Uhorskej revolúcii z roku 1848. Po porážke žil v emigrácii, v tom čase cestoval po Ázii (najmä Čína a India). Po návrate mal veľké zásluhy na regulácii rieky Tisa. Bol hlavným županom Turnianskej (1849), Gemersko-malohontskej (1868 – 1872) a Zemplínskej župy (1860 a 1873). Inicioval prestavbu Betliarskeho kaštieľa do podoby, v ktorej ho poznáme dnes.

Aktivity[upraviť | upraviť zdroj]

Bol veľkým podporovateľom baníctva, vďaka čomu si vyslúžil prezývku Železný gróf.[2] Za jeho éry dochádzalo k masívnej modernizácií ťažobných techník, budovali sa nové zariadenia a modernizovali procesy. Z Gemera spravil jednu z hospodársky najvýznamnejších žúp Uhorska. V roku 1867 dal postaviť hutu v Nižnej Slanej, ktorú pomenoval po svojej matke – Huta Etelka).[3] Ďalšiu hutu dal postaviť v roku 1870 vo Vlachove, a pomenoval ju po svojom otcovi – Huta Karol.[4]

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho otcom bol gróf Karol Andráši (1792 – 1845) a matkou grófka Etela Sapáriová z Murskej Soboty (maď. Szápáry de Muraszombat; 1798 – 1876). Jeho mladším bratom bol Július Andráši – uhorský premiér a minister zahraničných vecí Rakúsko-Uhorska a Aladár Andráši. Jeho manželkou bola grófka Gabriela Pálfiová (1833 – 1914).

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Az Utazás Kelet Indiákon: Ceylon, Java, Khina, Bengal (1853)
  • Hazai vadászatok és sport (editor, 1857)

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ANDRÁŠI, Emanuel. In. Biografický lexikón Slovenska I A – B. Martin : Slovenská národná knižnica, 2002. 638 s. ISBN 80-89023-16-9. S. 75.
  2. STRÝČKOVÁ, Katarína. Riaditeľka múzea Betliar Tímea Mátéová: Andrássyovcom komunisti nevrátili ani len jednu fotografiu [online]. Denník N, 2020-09-04, [cit. 2020-09-04]. Dostupné online.
  3. Čierne diery [online]. 2014-12-22, [cit. 2020-09-04]. Dostupné online.
  4. Čierne diery [online]. 2014-12-26, [cit. 2020-09-04]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Művészeti Kislexikon, Akadémiai Kiadó, 1973 
  • "Életrajza az 1887-1892-es országgyűlés almanachjában" (in Hungarian). ogyk.hu. Retrieved 2011-04-23. 
  • Beatrix Basics. "Egy gyűjtemény titkai – a betléri Andrássy kastély képei" (in Hungarian). Vörös Postakocsi. Retrieved 2011-04-23.
  • Záznam o narodení a krste v matrike záznam číslo 14, pokrstený ako Emanuel Petrus Josephus Andrássy 2011-04-23

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Manó Andrássy na anglickej Wikipédii.
  • Kempelen, Béla; Magyar nemes családok (I-XI. kötet, Bp., 1911 – 1932)
  • Nagy, Iván; Magyarország családai czímerekkel és nemzékrendi táblákkal. I-XII. Pest 1857 – 1868