Rudolf Bechyně

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Rudolf Bechyně
Rudolf Bechyně
Poslanec Ríšskej rady
V úrade
1911 – 1918
Poslanec Revolučného nár. zhromaždenia
V úrade
1918 – 1920
Poslanec Národného zhromaždenia ČSR
V úrade
1920 – 1939
Čs. minister školstva
V úrade
1922 – 1924
Predchodca Vavro Šrobár Ivan Markovič Nástupca
Čs. minister železníc
V úrade
1925 – 1926
Predchodca Emil Franke Jan Říha Nástupca
Biografické údaje
Narodenie6. apríl 1881
Nymburk, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie1. január 1948 (66 rokov)
Praha, Česko-Slovensko
Politická stranasoc. dem.
NSP
soc. dem.
Odkazy
Spolupracuj na CommonsRudolf Bechyně
(multimediálne súbory)

Rudolf Bechyně (* 6. apríl 1881, Nymburk[1] – † 1. január 1948, Praha) bol český novinár a publicista, sociálnodemokratický politik a minister.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Pred rokom 1918[upraviť | upraviť zdroj]

Politicky aktívny bol už za Rakúska-Uhorska. Pôvodne pracoval ako strojný zámočník, ale čoskoro sa vypracoval na novinára a politika člena sociálnej demokracie. Nastúpil do redakcie Hlasu lidu v Prostějove.[2]

Už v tridsiatich rokoch sa vo voľbách do ríšskej rady roku 1911 stal poslancom Ríšskej rady (celoštátny parlament), kam bol zvolený za český okrsok Morava 10. Zasadol do poslaneckej frakcie Klub českých sociálnych demokratov. Vo viedenskom parlamente zotrval do zániku monarchie.[3]

Za prvej svetovej vojny v roku 1915 bol zatknutý a obvinený za vlastizradu. Ako radový vojak bol poslaný na front a aj keď vojnu prežil, priniesol si z nej zdravotné problémy. Po návrate z vojny bol v roku 1917 vybraný do vedenia sociálnodemokratickej strany. Koncom prvej svetovej vojny patril v rámci sociálnodemokratickej strany spolu s Luďkom Pikom alebo Gustavom Habrmanom k takzvanej národnej opozícii, ktorá akcentovala český národný a štátoprávny záujem. Jej exponenti vtedy v strane prevládli a potlačili viac internacionalistický a prorakúsky prúd, ktorý reprezentoval Bohumír Šmeral.[4][2]

Česko-slovenským politikom[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho politická kariéra vyvrcholila po vzniku Česko-Slovenska. Vo vedení strany zostal až do roku 1939. Bol členom takzvanej Päťky, čo znamená, že bol hlavným zástupcom svojej strany pri vyjednávaní v česko-slovenskej vládnej koalícii.

V rokoch 1918 – 1920 zasadal v Revolučnom národnom zhromaždení.[5] V parlamentných voľbách v roku 1920 získal poslanecké kreslo v Národnom zhromaždení. Mandát v parlamentných voľbách v roku 1925 obhájil a do parlamentu sa dostal aj po parlamentných voľbách v roku 1929 a opäť po parlamentných voľbách v roku 1935. Poslanecký post si oficiálne podržal do zrušenia parlamentu roku 1939,[6] pričom krátko predtým ešte v decembri 1938 prestúpil do novovzniknutej Národnej strany práce.[7]

Bol niekoľkokrát menovaný ministrom a po mnoho rokoch bol námestníkom predsedu vlády. V rokoch 1922 – 1924 pôsobil ako minister školstva a národnej osvety MŠANO v prvej vláde Antonína Švehlu. V období rokov 1925 – 1926 ako minister železníc v druhej vláde Antonína Švehlu. V rokoch 1929 – 1932 zastával funkciu ministra pre zásobovanie ľudu v druhej vláde Františka Udržala a potom od roku 1932 až do roku 1938 bol opäť ministrom železníc v prvej, druhej a tretej vláde Jana Malypetra a v prvej, druhej a tretej vláde Milana Hodžu.

Po roku 1939[upraviť | upraviť zdroj]

V júli 1939 emigroval do Anglicka a tu bol sprvu členom, potom aj predsedom Štátnej rady česko-slovenskej v Londýne (1940 – 41).[2] Po skončení vojny sa vrátil vo veku 64 rokov do vlasti, ale nijako sa už politicky neangažoval.[8].

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Matričný ​​záznam o narodení a krste farnosti Nymburk
  2. a b c kol. aut.: Kdo byl kdo v našich dějinách 20. století. Praha : Libri, 1994. ISBN 80-901579-5-5. S. 23. (po česky)
  3. Databáza stenografických protokolov a registrov Ríšskej rady z príslušných volebných období, http://alex.onb.ac.at/spa.htm.
  4. Urban, Otto: Česká společnost 1848-1918. Praha : Svoboda, 1982. S. 615, 617. (po česky)
  5. menný register [online]. Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky, [cit. 2013-05-23]. Dostupné online. (po česky)
  6. Rudolf Bechyně [online]. Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky, [cit. 2011-12-15]. Dostupné online. (po česky)
  7. menný register [online]. Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky, [cit. 2011-12-15]. Dostupné online. (po česky)
  8. BARTOŠ, Josef; KOVÁŘOVÁ, Stanislava; TRAPL, Miloš. Osobnosti českých dějin. Olomouc : ALDA, 1995. ISBN 80-85600-39-0. Kapitola Bechyně Rudolf, s. 15.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Rudolf Bechyně na českej Wikipédii.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]