Ruský fašizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Rašizmus (ukr. рашизм rašyzm)[1] je možná politická ideológia a sociálne praktiky vládnuceho režimu Ruska začiatku 21. storočia. Zakladá sa na myšlienke „osobitnej civilizačnej misie“ Rusov, „staršom ruskom bratskom národe“, na averzií k prvkom kultúry iných národov, na totalite a imperializme sovietskeho typu, na využití ruského pravoslávia ako morálnej doktríny a na geopolitických nástrojoch vplyvu, predovšetkým ide o energetické zdroje.[2][3]

Rašizmus – je druh totalitnej, fašistickej ideológie, symbióza základných princípov fašizmu a stalinizmu. Je odôvodnením agresívnej geopolitiky Ruskej federácie zameranej na okupáciu a anexiu územia iných štátov. Veľmi často je agresia voči iným štátom pomenovaná ako „spájanie zemi ruskej“. Rašizmus má podporu ruskej piatej kolóny. 

Ruský politológ Andrej Piontkovskij tvrdí, že ideológia rašizmu je v mnohom podobná nemeckému fašizmu (nacizmu), a prejavy prezidenta Vladimira Putina odrážajú podobné myšlienky ako mal vo svojich prejavoch nemecký vodca a ríšsky kancelár Adolf Hitler.[4][5]

História[upraviť | upraviť zdroj]

Ruský najvyšší súd v utorok klasifikoval ukrajinský pluk Azov ako teroristickú organizáciu. Informovali o tom agentúry AFP a Reuters. Súd vo svojom verdikte tiež konštatoval, že platí okamžite. Činnosť pluku je na jeho základe v Rusku zakázaná. Súd toto rozhodnutie pritom dvakrát odložil bez udania dôvodu. Prvýkrát ho mal oznámiť 26. mája, potom 29. júna.

Pluk Azov vznikol v roku 2014 ako krajine pravicové dobrovoľnícke milície s cieľom bojovať proti separatistom na východe Ukrajiny, ktorých podporuje Rusko. Neskôr ho začlenili do Národnej gardy Ukrajiny. Kyjev tvrdí, že pluk zmenil svoju nacionalistickú orientáciu a v súčasnosti je apolitický.


Príslušníci pluku Azov, ktorých Moskva často označuje za neonacistov, nenávidiacich Rusko, spolu s vojakmi ukrajinskej armády celé týždne odolávali ruským silám v obkľúčenom prístavnom meste Mariupol. Ruská armáda v máji oznámila, že 2439 ukrajinských obrancov sa vzdalo po tom, ako zúfalo kládli odpor v systéme bunkrov a tunelov tamojších oceliarní Azovstal.

VIAC K TÉME Ukrajina zahájila povinnú evakuáciu z Doneckej oblasti. Región musí opustiť vyše 200-tisíc ľudí Ukrajina zahájila povinnú evakuáciu z Doneckej oblasti. Región musí opustiť vyše 200-tisíc ľudí Rozhodnutie ruského súdu znamená, že členov pluku budú môcť súdiť ako teroristov, pričom za organizovanie teroristickej činnosti hrozí v Rusku až doživotný trest odňatia slobody. Účasť v teroristickej organizácii možno potrestať trestom väzenia v dĺžke desať až 20 rokov.

Predstavitelia samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR), ktorá považuje Mariupol za súčasť svojho územia, však už v máji uviedli, že zajatí členovia pluku Azov by podľa zákonov DĽR mohli byť odsúdení na trest smrti.

Základom rašizmu, ktorý je už plne etablovaný v oficiálnej ideológii, je popieranie sily práva a presadzovanie práva sily, nerešpektovanie suverenity susedných štátov a utvrdzovania sa svojvôľou a násilím. Celkovo sú tieto črty príznačné pre každú ruskú vládu a sú zdedené od Zlatej hordy. Jedným zo základov rašizmu je ideológia duchovnej teórie Ruskej pravoslávnej cirkvi spočívajúcej v „božskom vyvolení“ Rusov.[6][7]

Podľa ruského historika Alexandra Skobova je rašizmus eklektický mix veľmocenského šovinizmu, nostalgie za sovietskou minulosťou a tmárskeho pravoslávia. Pre rašizmus je charakteristické aj pohŕdanie jednotlivcom, túžba rozpustiť jednotlivca vo „väčšine“ a potlačiť menšinu. Pre rašizmus je typická nedôvera voči demokratickým postupom, pretože „všetko je to len nástrojom jemnej manipulácie“ (samotný rašizmus preferuje hrubú manipuláciu). Rašizmus je založený na tom, že „národný duch“ a „vyšší všeobecný záujem“ sa neprejavujú formálnymi volebnými mechanizmami, ale iracionálnym, mystickým spôsobom – prostredníctvom vodcu, ktorý sa ním stal, pretože dokázal zlikvidovať všetkých ostatných.[8]

Politológ Stanislav Belkovský tvrdí, že rašizmus je maskovaný ako antifašizmus, ale má fašistickú tvár a podstatu. Politológ Ruslan Klyuchnik uvádza, že ruská elita sa považuje za oprávnenú budovať si vlastnú „suverénnu demokraciu“ bez ohľadu na západné štandardy, berúc do úvahy ruské tradície budovania štátu. Administratívny vplyv v Rusku je jedným z nástrojov zachovania demokratickej fasády, pod ktorou sa skrýva mechanizmus absolútnej manipulácie s prejavom vôle občanov.[9]

Timothy Snyder, profesor histórie na Yale University a autor mnohých kníh o fašizme, totalite a európskych dejinách taktiež zastáva názor, že súčasné Rusko je fašistické. Povedal: "We must say this aloud: Russia is a fascist state." - "Musíme to povedať nahlas: Rusko je fašistický štát." A uvádza päť znakov fašizmu, podľa ktorých je súčasné Rusko fašistické.[10][11]

Ideológia rašizmu[upraviť | upraviť zdroj]

Prvky

Rašizmus je kvázi ideológia, ktorá je kontroverznou zmesou imperializmu, veľmocenského šovinizmu a náboženského tradicionalizmu, založená najmä na nostalgii za sovietskou minulosťou. Ideológia sa dáva do protikladu ku západným, liberálno-demokratickým hodnotám a inštitúciám, vrátane slobodných volieb a iných občianskych práv a slobôd. Ideológia rašizmu je založená na nenávisti a závisti voči západným demokraciám – v Európe, USA a Kanade. Jadrom tejto ideológie je kult národného vodcu, ktorý obnovil „veľkosť“ Ruska.[12]

Ideológia rašizmu bizarne spája pohľady na svet ako na pole totálneho beštiálneho boja o prežitie s nárokom na vysokú spiritualitu, ktorú podľa rašistov zvyšok sveta nevie dosiahnuť. Zároveň táto ideológia zakladá na prisluhovačstve a hrubosti. Pritom určité prejavy západnej kultúry ako legalizácia prostitúcie, práva sexuálnych menšín („gayropa“), drogovo závislých a pod., môžu byť použité na odôvodnenie „nedostatku duchovna“ u iných národov. Rašizmus je kombináciou konceptu „mimoriadnej cesty“, o ktorej toľko hovorili boľševici, s nacistickou myšlienkou nadradenosti, nie však rasovej, ale duchovnej. Nakoniec z toho vznikla smrteľná zmes nazývaná „русский мир – 1. ruský svet, 2. ruský mier“.[13][14]

Jadrom rašizmu je odmietanie západnej civilizácie, do protikladu sa jej stavia svojrázna ruská (euroázijská) civilizácia. Moskovskí intelektuáli súhlasia s autokratom Putinom, ktorý sa snaží dokončiť cársku a boľševickú ukrajinocídu. Dnes je rašizmus ideologickým základom putinizmu. História potvrdila, že rašizmus zahŕňa predovšetkým ničenie Ukrajincov ako národného spoločenstva.[15]

Funkcie

Podľa odborníkov je rašizmus ideológiou, ktorá „je založená na ilúziách a ospravedlňuje prípustnosť akejkoľvek svojvôle v záujme klamlivo interpretovaných záujmov ruskej spoločnosti. V zahraničnej politike sa rašizmus prejavuje najmä porušovaním princípov medzinárodného práva, vnucovaním svetu vlastnej verzie historickej pravdy výlučne v prospech Ruska, zneužívaním práva veta v Bezpečnostnej rade OSN atď. Vo vnútornej politike je rašizmus porušovaním práva na slobodu myslenia, prenasledovaním členov „hnutia nezhodujúcich sa“, zneužívaním médií na dezinformovanie ľudí.[16]

Symbolika

Hlavným symbolom rašizmu je písmeno „Z“. Výber tohto písmena nedáva zmysel. Toto písmeno nie je v cyrilike, hoci samotná invázia bola interpretovaná ako „záchrana ruského sveta“.[17]

V prvých dňoch vojenskej intervencie Ruska na Ukrajine sa na sociálnej sieti objavili fotografie a videá ruskej vojenskej techniky označenej bielymi písmenami Z a V. Najčastejšie písmeno Z sa stalo znakom podpory krvavej vojny proti Ukrajine, ktorú ruské politické vedenie a propaganda nazvali „špeciálnou operáciou“. Rovnako pomenoval Hitler okupáciu Poľska v roku 1939.[18]

Rašisti[upraviť | upraviť zdroj]

Prívržencov ideológie rašizmu zvyčajne nazývajú "rašisti", niekedy - "vaťáci".[19][20]

Psychológia rašistov je psychológiou nepriateľstva, predstavou, že aj v Rusku sú všade cudzinci. Táto psychológia je typická pre ľudí, ktorí sú hlboko urazení imaginárnymi alebo skutočnými poníženiami, ktorým ich vystavil Západ. No v časoch, keď „Rusko je silné“, majú vraj rašisti možnosť pomstiť sa.[21][22]

Charakteristickou črtou rašistického vedomia je nádej na silu. Dôležitou črtou rašistov je mŕtve a polemické vnímanie histórie Ruska, premena histórie na súbor kultových dátumov, ktoré rašisti uctievajú a veria im.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Pachomová, Svitlana (2015), „Lexikálno-sémantické inovácie v súčasnom ukrajinskom jazyku v aspekte prekladateľskej praxe“, Naukovyj visnyk Užhorodskoho universytetu. Serija: Filolohija 33 (1): 14, ISSN 2669-6840, https://dspace.uzhnu.edu.ua/jspui/bitstream/lib/10894/1/LEXIKÁLNO-SÉMANTICKÉ%20INOVÁCIE%20V%20SÚČASNOM%20UKRAJINSKOM%20JAZYKU.pdf#page=4, dost. 2022-03-31 
  2. Професор Олег Гринів: РАШИЗМ ІЗ ПРИЦІЛОМ НА УКРАЇНОЦИД [online]. web.archive.org, 2015-06-27, [cit. 2022-03-30]. Dostupné online. Archivované 2015-06-27 z originálu.
  3. Що переможе: здоровий глузд чи імперські амбіції? Андрій Піонтковський. - YouTube [online]. web.archive.org, 2022-02-27, [cit. 2022-03-30]. Dostupné online. Archivované 2022-02-27 z originálu.
  4. Що переможе: здоровий глузд чи імперські амбіції? Андрій Піонтковський. - YouTube [online]. web.archive.org, 2022-02-27, [cit. 2022-03-30]. Dostupné online. Archivované 2022-02-27 z originálu.
  5. "Путинский режим — постмодернистский фашизм" - YouTube [online]. web.archive.org, 2022-03-02, [cit. 2022-03-30]. Dostupné online. Archivované 2022-03-02 z originálu.
  6. Почему русские всех ненавидят? Даже себя..: oleg_leusenko — LiveJournal [online]. web.archive.org, 2020-12-09, [cit. 2022-03-30]. Dostupné online. Archivované 2020-12-09 z originálu.
  7. Суть и природа российской власти в 2х минутах - историк РАН Юрий Пивоваров - YouTube [online]. web.archive.org, 2022-03-02, [cit. 2022-03-30]. Dostupné online. Archivované 2022-03-02 z originálu.
  8. Скобов Олександр Валерійович. [s.l.] : [s.n.], 2021-08-16. Page Version ID: 33201081. Dostupné online. (po ukrajinsky)
  9. Путин будет захватывать новые территории, чтобы проложить путь к Балканам - эксперты - Новости мира на 1+1 - ТСН.ua [online]. web.archive.org, 2014-05-24, [cit. 2022-03-30]. Dostupné online. Archivované 2014-05-24 z originálu.
  10. Five signs that Russia is a fascist state. Timothy Snyder’s Opinion for The New York Times [online]. https://europe-cities.com, 2022-05-20, [cit. 2022-10-22]. Dostupné online.
  11. Timothy Snyder: “Russia Is a Fascist State” [online]. https://good-time-invest.com, 2022-05-23, [cit. 2022-10-22]. Dostupné online.
  12. Радио ЭХО Москвы :: Рашизм против россиян / Комментарии [online]. web.archive.org, 2014-06-06, [cit. 2022-03-30]. Dostupné online. Archivované 2014-06-06 z originálu.
  13. Грани.Ру: 'Циммервальдская левая' | Блоги [online]. web.archive.org, 2014-07-04, [cit. 2022-03-30]. Dostupné online. Archivované 2014-07-04 z originálu.
  14. Почему рашизм обречен на забвение | Dsnews [online]. web.archive.org, 2016-04-15, [cit. 2022-03-30]. Dostupné online. Archivované 2016-04-15 z originálu.
  15. YouTube [online]. web.archive.org, 2016-03-04, [cit. 2022-03-30]. Dostupné online. Archivované 2016-03-04 z originálu.
  16. Credo quia absurdum. Что такое рашизм? [online]. web.archive.org, 2014-08-06, [cit. 2022-03-30]. Dostupné online. Archivované 2014-08-06 z originálu.
  17. Z — нацистський символ самознищення Росії – АрміяInform [online]. web.archive.org, 2022-03-21, [cit. 2022-03-30]. Dostupné online. Archivované 2022-03-21 z originálu.
  18. В Росії використовують Z-символіку для пропаганди війни та залякування опозиції [online]. ukrrain.com, [cit. 2022-03-30]. Dostupné online.
  19. Радио ЭХО Москвы :: Рашизм против россиян / Комментарии [online]. web.archive.org, 2014-06-06, [cit. 2022-03-30]. Dostupné online. Archivované 2014-06-06 z originálu.
  20. Яких росіян називають словом "ватник" | Мобільна версія | Новини на Gazeta.ua [online]. web.archive.org, 2014-04-13, [cit. 2022-03-30]. Dostupné online. Archivované 2014-04-13 z originálu.
  21. Радио ЭХО Москвы :: Рашизм против россиян / Комментарии [online]. web.archive.org, 2014-06-06, [cit. 2022-03-30]. Dostupné online. Archivované 2014-06-06 z originálu.
  22. Політичне життя росіян за три роки: стабільність від Кремля, рашизм і бунти під наглядом ОМОНу - Новини світу на 1+1 - ТСН.ua [online]. web.archive.org, 2014-09-02, [cit. 2022-03-30]. Dostupné online. Archivované 2014-09-02 z originálu.