S-400

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
S-400
ЗРК С-400 Триумф (SA-21) на репетиции 4 мая 2010.jpg
S-400 Triumf
Typ: Protilietadlový systém
Miesto pôvodu: Rusko Rusko
História služby
V službe: 28. apríl 2007 – súčasnosť
História výroby
Konštruktér: Almaz-Antej
Základné údaje
Maximálny dostrel: 400 km
Zameriavanie: poloaktívne radarové / aktívne radarové

S-400 Triumf (rus. С-400 Триумф; v kóde NATO: SA-21 Growler) je ruský protilietadlový raketový systém stredného a veľkého dosahu. Je určený na likvidáciu moderných i pokročilých prostriedkov vzdušného napadnutia ako sú taktické a strategické bombardéry, taktické balistické strely a balistické rakety stredného dosahu, hyperzvukové vzdušné ciele, ale aj lietadlá včasnej výstrahy.

S-400 je jediný systém, ktorý je schopný selektívne pracovať až so štyrmi rôznymi typmi rakiet, ktoré majú rozdielnu štartovaciu hmotnosť a diaľkový dosah, čím dokáže vytvoriť vrstvenú obranu. Vysoký stupeň automatizácie umožnil výrazne znížiť obslužný personál.

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Počiatky vývoja systému S-400 súviseli s rozmachom lietadiel typu “AWACS”, lietadiel pre elektronický boj a stíhačiek, nesúcich riadené strely, ktorými mohli zasahovať pozemné ciele zo vzdialenosti mimo dosah nepriateľskej protivzdušnej obrany. Problém ničenia týchto lietadiel neriešila ani modernizácia vtedajších protilietadlových raketových systémov S-200. O projekte vytvorenia systému protivzdušnej obrany s dosahom asi 400 kilometrov sa začalo uvažovať už v roku 1988. Vývojom tohto systému bola poverená konštrukčná kancelária Almaz, ktorá ako prvý prototyp použila platformu S-300P.

S-400 Triumf je kompatibilný s existujúcimi raketami systémov S-300PMU1 a S-300PMU2. Prvý štart novej modifikovanej rakety 48N6E sa uskutočnil 12. januára 1999 na polygóne Kapustin Jar. Väčšina prác na testovaní samotného raketového systému bola dokončená v roku 2001 a do konca roku 2006 boli úspešne ukončené aj skúšky novej strely, určenej na ničenie balistických cieľov.[1]

Podľa názorov západných analytikov je systém S-400 spolu so systémami 9К720 Iskander a protilodným komplexom triedy K300 Bastion jednou z kľúčových opôr ruskej strategickej obrany, známej ako A2/AD (zóna zákazu prístupu), ktorá spočíva v tom, že jednotky NATO sa nemôžu pohybovať v oblastiach chránených týmito komplexmi bez toho aby v prípade stretu neboli v ohrození.[2]

Popis[upraviť | upraviť zdroj]

Rádiolokátor 92N2

Systém S-400 Triumf tvoria:

  • prostriedky velenia 30K6E
    • stanica bojového riadenia 55K6E
    • rádiolokátor 91N6E
  • protilietadlové raketové systémy 98Ž6E (do 6 ks)
    • rádiolokátor 92N6E
    • odpaľovacie zariadenia 5P85TE2 / 5P85SE2 (do 12 ks)
    • protilietadlové rakety 48N6E, 48N6E2, 48N6E3, 9M96E, 9M96E2 a 40N6E
  • voliteľné prostriedky
    • prehľadový rádiolokátor 96L6E sledujúci ciele
    • mobilná veža 40V6M pre anténu jednotku rádiolokátora 92N6E+[3]

Komplet 30K6E pozostáva z jednej stanice bojového riadenia 55K6E a jedného rádiolokátora 91N6E. 91N6E je 3D rádiolokátor s dosahom 600 km, ktorý je upevnený na vozidle bieloruskej proveniencie MZKT-7930 Tractor. Jeden komplet 30K6E môže riadiť až šesť protilietadlových raketových systémov 98Ž6E. Komunikačné a sieťové systémy sú navrhnuté tak, že odovzdávanie informácií môže prebiehať prostredníctvom rádiovej komunikácie a pevných liniek (vrátane využitia analógových telefónnych káblov). Raketové systémy 98Ž6E sa môžu nachádzať až 100 km od veliteľského stanovišťa 55K6E.

Protilietadlový raketový systém 98Ž6E je tvorený jedným rádiolokátorom 92N6E, až dvanástimi odpaľovacími zariadeniami 5P85TE2 alebo 5P85SE2 a rôznymi typmi protilietadlových rakiet. Rádiolokátor 92N6E dokáže sledovať až 100 cieľov súčasne a na 6 z nich navádzať rakety. Pri použití v silne zalesnenom teréne môže byť rádiolokátor 91N6E inštalovaný na mobilnej veži 40V6M.

Na každom z dvanástich odpaľovacích zariadení sú 4 kontanery s protilietadlovými raketami.

Ďiaľkový dosah rakiet proti aerodynamickým cieľom je 3 - 400 km (v závislosti od typu riadenej strely). V prípade balistických cieľov je to 2 - 27 km. Všetky typy cieľov môžu byť ničené vo výške od 10 m až do 27 km.[4]

Špecifikácie riadených striel
Strela Dosah Výška Maximálna rýchlosť Maximálna rýchlosť cieľa Hmotnosť Bojová časť Navádzanie
40N6E 400 km 4 800 m/s 1 893 kg Poloaktívne radarové alebo aktívne radarové
48N6E3 250 km 2 000 m/s 4 800 m/s 1 835 kg 180 kg Poloaktívne radarové
48N6E2 200 km 2 000 m/s 2 800 m/s 1 835 kg 180 kg Poloaktívne radarové
9M96E2 120 km 30 km 1 000 m/s 420 kg 24 kg Aktívne radarové
9M96E 40 km 20 km 900 m/s 333 kg 24 kg Aktívne radarové

Základné charakteristiky[upraviť | upraviť zdroj]

S-400 počas vojenskej prehliadky v Moskve v roku 2015
Hlavné charakteristiky S-400
Maximálna rýchlosť ničeného vzdušného cieľa 4,8 km/s
Diaľkový dosah radaru (km) 600
Diaľkový dosah rakiet proti aerodynamickým cieľom (km)
  • maximálny
  • minimálny

400
3
Výškový dosah rakiet proti aerodynamickým cieľom (km)
  • maximálny
  • minimálny

27
0.01
Diaľkový dosah rakiet proti balistickým cieľom (km)
  • maximálny
  • minimálny

27
2
Počet súčasne ostreľovaných vzdušných cieľov 36
Počet súčasne navádzaných protilietadlových striel 72
Rozvinutie prostriedkov systému z pochodovej do bojovej polohy (min) 5
Doba od detekcie do vystrelenia rakety (min) 3
Doba medzi generálnymi opravami (h) 10 000
Životnosť (roky)
  • pozemné zariadenia
  • protilietadlové riadené strely

20
15[5]

Používatelia[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasní používatelia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Bielorusko Bielorusko - v júni 2016 boli Bielorusku dodané 2 komplexy S-400.[6]
  • Čína Čína - v apríli 2015 zverejnila Čína informáciu o nákupe 4 - 6 komplexov S-400 v hodnote 3 mld. USD.[7] Dodávky systému začali v apríli 2017.[8]
  • Rusko Rusko – k 23. februáru 2017 disponovalo Rusko 19 plukmi (39 divízií) protilietadlového raketového systému S-400.[9]

Budúci používatelia[upraviť | upraviť zdroj]

  • India India - v decembri 2015 schválila indická vláda nákup 5 komplexov systému S-400.[10]
  • Turecko Turecko - dňa 22. februára 2017 Turecko oznámilo, že dosiahlo pokroky v rokovaniach s Ruskom o zakúpení systému S-400.[11]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]