S-400
| S-400 | ||
|---|---|---|
_%D0%BD%D0%B0_%D1%80%D0%B5%D0%BF%D0%B5%D1%82%D0%B8%D1%86%D0%B8%D0%B8_4_%D0%BC%D0%B0%D1%8F_2010.jpg) S-400 Triumf | ||
| Typ: | Protilietadlový systém | |
| Miesto pôvodu: |  Rusko
| |
| História služby | ||
| V službe: | 28. apríl 2007 – súčasnosť | |
| História výroby | ||
| Konštruktér: | Almaz-Antej | |
| Základné údaje | ||
| Maximálny dostrel: | 400 km | |
| Zameriavanie: | poloaktívne radarové / aktívne radarové | |
S-400 Triumf (rus. С-400 Триумф; v kóde NATO: "SA-21 Growler") je ruský protilietadlový raketový systém stredného a veľkého dosahu. Je určený na likvidáciu moderných i pokročilých prostriedkov vzdušného napadnutia ako sú taktické a strategické bombardéry, taktické balistické strely a balistické rakety stredného dosahu, hyperzvukové vzdušné ciele, ale aj lietadlá včasnej výstrahy.
S-400 je jediný systém, ktorý je schopný selektívne pracovať až so štyrmi rôznymi typmi rakiet, ktoré majú rozdielnu štartovaciu hmotnosť a diaľkový dosah, čím dokáže vytvoriť vrstvenú obranu. Vysoký stupeň automatizácie umožnil výrazne znížiť obslužný personál.
Vznik a vývoj
Počiatky vývoja systému S-400 súviseli s rozmachom lietadiel typu “AWACS”, lietadiel pre elektronický boj a stíhačiek, nesúcich riadené strely, ktorými mohli zasahovať pozemné ciele zo vzdialenosti mimo dosah nepriateľskej protivzdušnej obrany. Problém ničenia týchto lietadiel neriešila ani modernizácia vtedajších protilietadlových raketových systémov S-200. O projekte vytvorenia systému protivzdušnej obrany s dosahom asi 400 kilometrov sa začalo uvažovať už v roku 1988. Vývojom tohto systému bola poverená konštrukčná kancelária Almaz, ktorá ako prvý prototyp použila platformu S-300P.
S-400 Triumf je kompatibilný s existujúcimi raketami systémov S-300PMU1 a S-300PMU2. Prvý štart novej modifikovanej rakety 48N6E sa uskutočnil 12. januára 1999 na polygóne Kapustin Jar. Väčšina prác na testovaní samotného raketového systému bola dokončená v roku 2001 a do konca roku 2006 boli úspešne ukončené aj skúšky novej strely, určenej na ničenie balistických cieľov.[1]
Popis
Systém S-400 Triumf tvoria:
- prostriedky velenia 30K6E
- stanica bojového riadenia 55K6E
- rádiolokátor 91N6E
- protilietadlové raketové systémy 98Ž6E (6 ks)
- rádiolokátor 92N2E
- odpaľovacie zariadenia 5P85TE2 / 5P85SE2 (12 ks)
- protilietadlové rakety 48N6E, 48N6E2, 48N6E3, 9M96E, 9M96E2 a 40N6E[2]
Základné charakteristiky
| Maximálna rýchlosť ničeného vzdušného cieľa | 4,8 km/s |
| Diaľkový dosah radaru (km) | 600 |
Diaľkový dosah rakiet proti aerodynamickým cieľom (km)
|
400 3 |
Výškový dosah rakiet proti aerodynamickým cieľom (km)
|
27 0.01 |
Diaľkový dosah rakiet proti balistickým cieľom (km)
|
27 2 |
| Počet súčasne ostreľovaných vzdušných cieľov | 36 |
| Počet súčasne navádzaných protilietadlových striel | 72 |
| Rozvinutie prostriedkov systému z pochodovej do bojovej polohy (min) | 5 |
| Doba od detekcie do vystrelenia rakety (min) | 3 |
| Doba medzi generálnymi opravami (h) | 10 000 |
Životnosť (roky)
|
20 15[3] |
Používatelia
Súčasní používatelia
Bielorusko - v júni 2016 boli Bielorusku dodané 2 komplexy S-400.[4]
Rusko – k 23. februáru 2017 disponovalo Rusko 5 plukmi protilietadlového raketového systému S-400.[5]
Budúci používatelia
Čína - v apríli 2015 zverejnila Čína informáciu o nákupe 4 - 6 komplexov S-400 v hodnote 3 mld. USD.[6]
India - v decembri 2015 schválila indická vláda nákup 5 komplexov systému S-400.[7]
Turecko - dňa 22. februára 2017 Turecko oznámilo, že dosiahlo pokroky v rokovaniach s Ruskom o zakúpení systému S-400.[8]
Referencie
- ↑ С-400 "Триумф", зенитная ракетная система
- ↑ Зенитный ракетный комплекс С-400 'Триумф'
- ↑ С-400 «Триумф», зенитная ракетная система
- ↑ Россия безвозмездно поставила Белоруссии две системы С-400
- ↑ В Подмосковье на дежурство заступил пятый зенитный ракетный полк, оснащенный ЗРС С-400
- ↑ China Makes Advance Payment for Russia’s S-400 Missile Defense Systems
- ↑ Government clears purchase of five S-400 air defence systems worth Rs 40,000 crore
- ↑ Turkey turns to Russia for S-400 purchase