SONDA (česko-slovenská sondážna raketa)
SONDA bola česko-slovenská sondážna raketa na výskum atmosféry do 30 km, ale slúžila aj na vývoj telemetrickych prístrojov, sledovacej aparatúry, vypúšťacích zariadení. Vývoj rakiet prebiehal v rokoch 1965 – 1966 v brnianskej Vojenskej akademií Antonína Zápotockého (VAAZ).
Rakety[upraviť | upraviť zdroj]
Sondážne rakety boli predovšetkým na tuhé palivo Diglikol. Pozostávali z prvého stupňa, druhého stupňa a hlavice. Zaujímavosťou bolo, že štartovacie stupne boli označené S3, 4, 5, 6 a letové stupne S7, 9, 10, a teda výsledné označenie rakety napovedalo, aký typ stupňov sa momentálne používa. Doba letu nepresiahla pár desiatok sekúnd. Po vyhorení štartovacieho stupňa bol let zotrvačný až po zapálení letového stupňa. Štartovacia platforma mala väčšinou podobu 4-kolesového vozíka, ktorého stabilitu zabezpečovali kotvy. Vypustenie sa dialo pomocou vodiacej lišty a odpal prebiehal elektronickým impulzom.
Rakety typu S1-S2 boli overovacie modely vybavené iba padákom. Mala dva stupne, kde stupeň S1 bol štartovací s priemerom 61 mm a váhou 5,1 kg. Letový stupeň S2 mal priemer 54 mm a hmotnosť 3,1 kg. Oba stupne boli vybavené dymovnicami pre lepšie pozorovanie. Dostup rakety bol 6 km.
Typ S3-S4, prvý pokus o vynesenie užitočného nákladu. Štartovací stupeň S4 mal dĺžku 1 070 mm, priemer 125 mm. Stupeň bol riešený tak aby bol opakovateľne použiteľný, a to bolo dosiahnuté vrstvou azbestu na vnútornej strane motoru a náteru zo silikónového laku. Takto ošetrené boli aj ďalšie typy. Stupeň pristával na padáku. Padákové puzdro sa nachádzalo v spojovacom kuželi, ktorý spájal štartovací a letový stupeň S3. Jeho dĺžka bola 2 300 mm, priemer 104 mm. Váha okolo 24,3 kg a dostup rakety S3-S4 bol 11 km. Hlavica bola neoddeliteľná a nachádzali sa v nej dymovnice, padák, časovače a batérie.
Typ S5-1-S7 mal celkovú dĺžku 4 metre. V hlavici s priemerom 128 mm a hmotnosťou 8 kg, sa nachádzalo miesto pre 2 kg užitočnej záťaže, čo boli meteorologické prístroje a prístroje na ovládanie funkcie rakety. Štartovací stupeň S5 mal hmotnosť 33,4 kg a priemer 125 mm. Nad motorom sa nachádzalo kužeľové duralové puzdro, kde bol padák. Toto puzdro ako u predošlej rakety spájalo oba stupne, separácia prebiehala overenou metódou, a to rozdielnymi aerodynamickými odpormi. Letový stupeň S7 bol konštrukčne veľmi podobný stupňu S5. Motor vážil 37,6 kg a mal priemer 119 mm. Maximálny dostup bol 14 km.
Typ S5-S9 bol raketou zhodnou s predošlou raketou. Konštrukčne sa príliš nelíšila. Parametre štartovacieho stupňa S5 boli zhodné s predošlým typom. Letový stupeň S9 vážil 52,5 kg s priemerom 145 mm. K vzájomnému oddeleniu dochádzalo vo výške 2 až 2,5 km. Tento stupeň v kombinácií so štartovacím stupňom S6 mohol dosahovať výšku 18 km.
Typ S10 nebol nijako odlišný od predchádzajúcej rakety, až na to, že vnútorný kanálik, ktoré tvorilo palivo, malo tvar hviezdice. Takto sa podarilo predlžiť dobu horenia. Touto raketou sa ukončila cela séria rakiet SONDA.
Iné výskumy[upraviť | upraviť zdroj]
Okrem výskumov rakiet, VAAZ spolupracovala aj s Výzkumným a zkušebným leteckým ústavom Praha (VZLU), kde prebiehal tzv. Úkol KŘÍDLO. Cieľom zadania bol výskum aeroplastického javu, vznikajúceho na krídlach v transonických rýchlostiach a pomocou raketových motorov sa simuloval tento jav.
VAAZ spolupracovala aj s Aero Vodochody, kde vznikol Úkol RYBA. Tento projekt naviazal na predošlý a spočíval v rozkmitaniu nosných plôch lietadla. Táto metoda sa použila na prototype stíhačky L-39 Albatros.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- Sondážní rakety řady SONDA – kosmo.cz
- Brehový, J., 1994, "Československé sondážní meteorologické rakety SONDA" Slovenské dopravné múzeum Brehový, Prešov, ISBN 978-80-967-1070-6
