Preskočiť na obsah

Saamovia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
sámske kroje

Saamovia alebo zriedkavejšie Sámovia alebo staršie Laponci sú najstaršia etnická skupina žijúca v Laponsku, v oblasti, do ktorej sa počíta severná Škandinávia (severné Nórsko a Švédsko), Fínsko a ruský polostrov Kola, tzn. stredná Škandinávia a Severná Kalota. Hovoria saamskymi jazykmi, ktoré patria medzi ugrofínske jazyky, resp. uralské jazyky.

Celkovo v Laponsku žije asi pol milióna ľudí a desatinu tamojšieho obyvateľstva tvoria Saamovia. Pred 4000 rokmi obývali aj južnejšie časti Škandinávskeho polostrova, ale inými etnikami boli postupne vytlačení do nehostinnejších oblastí.[1]

V minulosti sa živili hlavne rybolovom, chovom sobov a lovom zveri, s umelým chovom sobov začali v 17.storočí. Žili nomádskym spôsobom života, v podstate putujú spolu so sobmi.

Saamovia sú veľmi zruční v remeslách, vedia umelecky spracovávať kožu, drevo či rohovinu. K ich unikátnej kultúre patrí joik.

  1. German Boschke a kolektív: "Cesty snov po Európe", Mníchov, 2004

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Saamovia