Sacrosanctum Concilium

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Sacrosanctum Concilium, alebo Konštitúcia o posvätnej liturgii (v preklade Posvätný koncil), je dokument, ktorý vznikol počas Druhého vatikánskeho koncilu. Okrem teológie liturgie dokument priniesol základ pokoncilnej liturgickej reformy - liturgia v národných jazykoch, s aktívnejšou účasťou veriacich. Prijatý bol v pomere 2 147 proti 4 hlasom biskupov. Vyhlásený bol pápežom Pavlom VI. 4. decembra 1963.

Svätá omša slávená tvárou k ľudu biskupom s viacerými kňazmi súčasne (koncelebrovaná omša) - podľa misálu vydaného Pavlom VI. na základe konštitúcie Sacrosanctum Concilium

Obsah[upraviť | upraviť kód]

Čísla v zátvorkách korešpondujú s číslami sekcií v texte.

  1. Úvod (1–4)
  2. Všeobecné princípy obnovy a rozvoja posvätnej liturgie (5–46)
    1. Povaha posvätnej liturgie a jej význam v živote Cirkvi (5–13)
    2. Liturgická formácia a aktívna účasť na liturgii (14–20)
    3. Obnova posvätnej liturgie (21–46)
      1. Všeobecné pravidlá (22–25)
      2. Pravidlá vyplývajúce z hierarchickej a komunitnej povahy liturgie (26–32)
      3. Pravidlá vyplývajúce z didaktickej a pastoračnej povahy liturgie (33–36)
      4. Pravidlá o prispôsobovaní povahe a tradíciám jednotlivých národov (37–40)
      5. Liturgický život v diecéze a vo farnosti (41–42)
      6. Rozvíjanie pastoračnej liturgickej činnosti (43–46)
  3. Presväté tajomstvo eucharistie (47–58)
  4. Ostatné sviatosti a sväteniny (59–82)
  5. Posvätné ofícium (83–101)
  6. Liturgický rok (102–111)
  7. Liturgická hudba (112–121)
  8. Sakrálne umenie a liturgické predmety (122–130)
  9. Dodatok: Vyhlásenie Druhého vatikánskeho koncilu o reforme kalendára[1]

Názov a cieľ[upraviť | upraviť kód]

Názov dokumentu sú prvé slová prvej sekcie konštitúcie Posvätný koncil (v origináli Sacrosanctum Concilium). Cieľom tejto konštitúcie bolo priblížiť slávenie omše veriacemu ľudu ich aktívnym zapojením do jej slávenia.[2] Konštitúcia ponecháva ako liturgický jazyk latinčinu, ale umožňuje jednotlivé časti preložiť do národných jazykov.[3] V konštitúcii je znovuobnovená tradícia koncelebrácie[4], upravené obrady sviatostí[5], zrevidované modlitby posvätného ofícia[6] a upravený liturgický kalendár[7].

Referencie[upraviť | upraviť kód]