Samoobsluha

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Samoobsluha označuje v oblasti obchodu a verejných služieb zariadenia s voľným výberom tovaru. Zákazník tu na rozdiel od pultových predajní pri nakupovaní tovaru obsluhuje sám seba. Termíny „samoobsluha“ a „samoobslužný“ sa používajú nielen na označenie maloobchodných predajní, ale aj na označenie rôznych spôsobov samoobslužného vybavovania cestujúcich, samoobslužných jedální, predajných automatov atď.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá česko-slovenská potravinárska samoobsluha bola otvorená v roku 1955. Bola to predajňa v Prahe na Husitskej ulici na Žižkove otvorená 1. júna 1955.[1] Podľa miestnych pamätníkov: "to bola celkom malá predajňa. Vzadu za závesom bol sklad a hneď za dverami akumulačná pec, takže keď bola zima, kto stál pri dverách, sa skoro uvaril," opisuje knihovníčka Eva Barešová. V obchode sa predávali klasické potraviny ako chlieb, maslo a mlieko v skle aj v sáčkoch. "Pre salámy sa ale muselo k mäsiarovi, vtedy sa ešte nepredávali v zatavenom obale," dopĺňa jej kolegyňa Jitka Herzánová. Obe si tiež pamätajú na fronty na košíky aj pred obchodom a niekedy bolo nutné sa do obchodu vrátiť. "Občas sa stalo, že si niekto kúpil syr a bežal s ním späť, pretože bol plesnivý. A často tu ľudia stáli frontu a čakali, kým privezú kečup, a pretože ho bolo málo, bol vždy hneď vypredaný," dodávajú.[1] V rovnakom roku bola otvorená prvá samoobsluha aj v Brne[1] a 7. augusta 1955 v Budapešti.[2] Dobový popis tohto "významného kroku v socialistickom obchode, z roku 1955" znel takto:

"Pri vstupe dostal každý košík a zákazníci začali prechádzať obchodom. V tejto predajni nie je pult, všetok tovar je na nástenných policiach a v debnách. Korenie, múka, cukor, konzervy, rôzne nápoje, balené mlieko, maslo, syry, niekoľko chlebov, domáce a toaletné potreby, cukrovinky, vyprážané mäso, salámy sú starostlivo zoradené v rôznych hmotnostiach a množstvách v priehradkách oddelených sklenenými tabuľami. Je možné si ich kúpiť jednoducho výberom a vložením do košíka. Keď prejdú obchod, dostanú sa k pokladni, kde položia kôš na stôl. Pokladník vyloží obsah košíka jeden po druhom a nablokuje cenu položiek na spoločný blok.“[2]

Hromadne sa samoobsluhy začali v Česko-Slovensku otvárať až od roku 1958.[1] Boli to už väčšie predajne so širším sortimentom. Napríklad v Liberci bola prvá samoobsluha s potravinami (Dunaj) otvorená 3. novembra 1958. Na Slovensku v októbri 1958 bola otvorená prvá samoobslužnej predajni potravín na Molotovovej ulici (dnes Obchodná) v Bratislave.[3]

„Otvorili predajňu Zdroja s plným sortimentom potravinárskeho tovaru, teda i s mäsom, zeleninou a ovocím, prvú tohto druhu na Slovensku. Má byť vzorom pre zriaďovanie ďalších takýchto predajní u nás. Gazdinky majú možnosť nakúpiť všetko pre kuchyňu v jednej predajni, ktorá je moderne a hygienicky zariadená,“ píše sa v archívnej správe TASR.[3]

V roku 1965 bolo v Československu už 10 000 predajní tohto typu (propagovaných ako "nákup pod jednou strechou").[4] V Maďarsku ich bolo v roku 1965 4680, v roku 1970 6223 a v roku 1978 8332.[2]

Vybavenie a nakupovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Zabezpečenie proti krádežiam tovaru spočíva v malých samoobslúh obvykle len v dohľade pokladníčok a ďalších pracovníkov predajne. Veľké predajne si často najímajú bezpečnostnej agentúry či strážnu službu. Predajne môžu byť vybavené kamerovým systémom, niekedy mávajú pri vstupe jednosmerný turniket.

V niektorých supermarketoch je vyhlásená povinnosť hlásiť alebo nechať si označiť pri vstupe do predajne tovar, ktoré si zákazník zakúpil v inej predajni, prípadne je povinný takéto veci odložiť do úschovne skriniek.

Kompetencie strážnikov pri kontrole zákazníkov sú témou rôznych sporov a diskusií, pretože aj preventívna prehliadka v prípade podozrenia môže značne poškodiť povesť zákazníka aj v prípade, že sa krádeže nedopustil.

Nákupné vozíky sú v niektorých predajniach vybavené zariadením, ktoré umožní uvoľnenie vozíka z radu alebo zo stojana iba po vložení mince, ktorá sa zákazníkovi vracia až po opätovnom zapojení vozíka do radu. Veľké nákupné centrá, v ktorých je možné s vozíkom legálne vychádzať na parkovisko, však aj tak majú problémy s ich rozkrádaním.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d První česká samoobsluha vznikla před 50 lety [online]. iDNES.cz, 2005-05-28, [cit. 2021-02-14]. Dostupné online.
  2. a b c Szenzáció volt a Közértbe menni - az üzletlánc megváltoztatta a vásárlást Magyarországon [online]. https://www.origo.hu/, [cit. 2021-02-14]. Dostupné online. (po maďarsky)
  3. a b Rok 1958: Otvorili prvú samoobsluhu na Slovensku - fotografie - Vtedy [online]. Vtedy.sk, [cit. 2021-02-14]. Dostupné online.
  4. Ústav pro českou literaturu AV ČR, v. v. i. | Digitalizovaný archiv časopisů | RudePravo/1965/12/14/2.png [online]. archiv.ucl.cas.cz, [cit. 2021-02-14]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Samoobsluha na českej Wikipédii.