Samuel Ivaška

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Samuel Ivaška
slovenský filmár, hudobník, textár, spevák a herec
Narodenie18. máj 1948 (71 rokov)
Ružomberok, Slovensko

Samo Ivaška (* 18. máj 1948, Ružomberok) je slovenský režisér, básnik, textár, hudobník, skladateľ, spevák, herec, scenárista, dramaturg, režisér, producent a pedagóg. Jeho tvorba reprezentuje syntézu poézie, literatúry, divadla a filmu.

Životopis[upraviť | upraviť kód]

Vyštudoval Strednú rybársku školu vo Vodňanoch. Od roku 1970 pracoval ako asistent réžie vo vtedajšej filmovej televíznej tvorbe. Na štúdium filmovej a televíznej dokumentárnej tvorby FAMU v Prahe nastúpil v roku 1972. Ukončil ho v roku 1980 s vyznamenaním v odboroch dramaturgia a réžia. Popri štúdiu na vysokej škole pracoval ako režisér filmového dabingu v Československej televízii. V rokoch 19811983 založil a spravoval Štúdio NOVA pre mladých nadšených filmárov. To bolo zrušené zásahom socialistickej vlády. Po roku 1989 pracoval vo vrcholovom manažmente STV a venoval sa učiteľstvu na Univerzite Komenského, založil alternatívnu školu kreatívnych médií "Prírodnej univerzity" vo Vavrišove. Spolupracoval taktiež pri výučbe na katedre filmovej vedy na VŠMU.

Charakteristika tvorby[upraviť | upraviť kód]

Prvé piesne a básnické pokusy začal skladať počas stredoškolských štúdií. Počas tohto obdobia ho ovplyvňovalo prostredie južných Čiech, divadelná scéna Českého Krumlova a kultúrne prostredie Prahy, najmä malé javiskové formy spájajúce filmovú projekciu so živým scénickým textom. Pod týmito vplyvmi začal uvádzať originálne koncipované pásma hudby, fotografie a filmu v Banskej Bystrici. Pozitívne ohlasy ho predurčili k slobodnému spájaniu imaginácie obrazov, melódie a slova spolu s komplementárnym prelínaním citových vzťahov abstraktných, nehmotných s účasťou na osude človeka.

Počas štúdia na FAMU sa začal venovať réžii vlastných filmov, ku ktorým písal i scenár a hudbu. Pre jeho filmy je príznačná hudba, novátorské používanie kamery a hľadanie výrazu obrazových i zvukových kontextov. Tematický a problémový záber jeho tvorby je široký. Od osobných a ľudských reminiscencií, cez ozvláštňujúce štylizácie stierajúce hranice medzi fikciou a realitou až po výpovede o podstate a zmysle ľudského bytia, súdržnosti. V jeho tvorivom prístupe je cítiť hlboké prežitie, autorskú zaujatosť odrážajúcu jeho poznanie, ktorým uvoľňuje slovo, hudbu i obrazovú poetiku. Takýto spôsob tvorby bol počas socialistického režimu považovaný za nežiaduci a preto niektoré jeho filmové diela putovali do trezoru.

Prevažnú časť jeho tvorby predstavujú dokumentárne filmy. Typickými príkladmi, kde využíva kontrast sú filmy Muž, žena, chlieb (1981), v ktorom proti sebe stavia tradičné hodnoty so zhonom moderného životného štýlu, a Cesty pod snehom (1982) odhaľujúci rozdiely medzi robotníkmi a masami turistov v Tatrách. Autorským štýlom tvorby narúša hranice konvenčného dokumentu.

Samuel Ivaška taktiež rád vo svojich filmoch experimentuje. V diele Subjekt (1984) využitím strihu a montáže stiera hranice medzi individuálnym a všeobecným. Dokáže tak zobraziť ľudský život pod nemilosrdným vplyvom vonkajšieho okolia.

Filmová tvorba[upraviť | upraviť kód]

Je autorom 78 autorských filmov a medzi jeho najvýznamnejšie diela patria:

  • 1979: Nebo nad pavlačou
  • 1981: Za krídlom vtáka pozerám
  • 1981: Za Severkou
  • 1981: Posledný pltník
  • 1982: Muž, žena, chlieb
  • 1982: Prístav pod železným mostom
  • 1982: Cesty pod snehom
  • 1983: Mesiac na dne
  • 1983: Suterén
  • 1983: Modrý autobus
  • 1984: Subjekt
  • 1984: Komíny
  • 1985: Salón Pod viničom
  • 1985: Metafora
  • 1986: Papradinový vŕšok
  • 1986: Dovidenia, mama
  • 1988: Jarné potulky
  • 1988: Zimné potulky
  • 1988: Kto nie je v čítanke
  • 1990: Horká chuť dreva
  • 1990: Memento
  • 1991: Výpravca holubov
  • 1991: Mydajky
  • 1992: Muž z pieskovne
  • 1992: Atelier prírodnej univerzity - "Beh na konci leta"
  • 1993: Zasnežené sny
  • 1993: Strašiak a snežienky
  • 1999: Litánie pro XXI
  • 1999: Dioráma\Moje meno je J.T.Katkin
  • 2000: Brehy mojej rieky
  • 2002: Malé tajomstvo krovín
  • 2004: Iskriace povetrie
  • 2006: Vyznanie na cestu

Hudobná tvorba[upraviť | upraviť kód]

  • 1968: pieseň Balada o smrti bielej holubice
  • 1969: single "Nebuď taká prekvapená" vyšla na albume Supraphonu
  • 1971: Recitál slovenského trubadúra
  • 1971: vianočný recitál Pesničky z vreca
  • 1972: hudobný film Mlynár z veternej strany
  • 1974: audiovizuálny program Šesť rozprávaní vetra
  • 1975: rockový muzikál Modrý autobus
  • 1977: rocková opera Odyssea Polárka
  • 1978: rockové science-fiction Malá ZOO (nevydané)
  • 1996: pieseň Vianoce v Zrkadlovom lese
  • 2005: album Albatros Identity
  • 2009: album Som vidiecky básnik

Ocenenia[upraviť | upraviť kód]

  • 1972: Cena kritiky (IV. celoštátny Folk country festival v Prahe)
  • 1991: Best Performance Special a Rockie za film Memento (BANFF 1991)
  • 2003: Cena za nekonvenčné posolstvo alternatívneho života (Únia televíznych tvorcov a Literárny fond Slovenskej republiky)

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

  • Václav Macek, Jelena Paštéková: Dejiny slovenskej kinematografie, Osveta, 1997, ISBN 9788021704008.