Santorín (sopka)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 36°24′13″S 25°23′47″V / 36,40361°S 25,39639°V / 36.40361; 25.39639
Grécko Santorín
štítový vulkán
010607-0930-17 - Nea Kameni - Krater.jpg
Santorin - kráter Nea Kameni
Štát Grécko
Región Santorín (Kyklady)
Súradnice 36°24′13″S 25°23′47″V / 36,40361°S 25,39639°V / 36.40361; 25.39639
Najvyšší bod
 - výška 367 m n. m.
Posledná erupcia 1950
Poloha na mape sveta
Fire.svg
Poloha na mape sveta
Portal.svg portál Vedy o Zemi

Santorín (-normovaný názov) alebo Santorin (po grécky Sandorini, transliterácia Santorini) je sopečné centrum, ktoré sa rozprestiera na skupine ostrovov rovnakého mena na južnom okraji gréckeho súostrovia Kyklady.

Terajšie súostrovie je zvyškom veľkého sopečného ostrova, ktorého centrálna časť bola zničená mohutným výbuchom. Zachovali sa len obvodové časti, obklopujúce až 400 m hlbokú kalderu. Má oválny tvar s rozmermi asi 17 km od severozápadu k juhovýchodu a šírku 13 km. Geologickým prieskumom sa zistilo, že terajšia kaldera leží na troch starších, ktoré sa vytvorili pred 180 000, 75 000 a 3600 rokmi.

Sopka je známa svojou katastrofickou erupciou, ktorá nastala približne v roku 1640 pred Kr. Centrum erupcie bolo severne od mladého ostrovčeka Nea Kameni, približne v centre staršej kaldery. Katastrofické následky mal kontakt vystupujúcej magmy s morskou vodou, čo vyvolalo jej vyparenie a zvýšilo tlak v magmatickom kozube a následnú deštrukciu stien kaldery.

Výbuch vyvolal aj obrovské vlny cunami s výškou až 35 m, ktoré zdevastovali pobrežie Kréty. výbuch vytvoril stĺp popola asi 35 km vysoký a celkový objem vyvrhnutých sopečných produktov sa odhaduje na 63 mld. m3. Len na samotnom ostrove sa nachádza asi 60 m hrubá vrstva tefry, a podobné, aj keď oveľa menšie vrstvy sa dajú násť v celom Stredomorí.

Neskoršie erupcie vytvorili v kaldere ostrov Nea Kameni, ktoré je aj miestom posledne erupcie v roku 1950, spojenej s rastom menšieho lávového dómu.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]