Sekt

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Odporučený spôsob servírovania

Výrobu a predaj sektu na Slovensku upravuje prísna legislatíva Nižšie uvedené členenie je v zmysle zákonnej normy platnej pre územie Slovenska (zákon č. 313/2009 Z.z. o vinohradníctve a vinárstve) v znení zákona 198/2010 Z.z. s účinnosťou od 1.6.2010. Sekt možno uvádzať na slovenský trh pod označením:

Sekt[upraviť | upraviť zdroj]

Tradičné výrazy sekt vinohradníckej oblasti a sekt V. O. možno použiť len na označenie akostného šumivého vína s chráneným označením pôvodu, ak

  • hrozno, mušt alebo víno a všetky zložky použité na jeho výrobu pochádzajú z tej istej alebo bezprostredne susediacej zemepisnej jednotky podľa § 7 na území Slovenskej republiky,
  • spĺňa kvalitatívne požiadavky.

Tradičný výraz pestovateľský sekt možno použiť len na označenie akostného šumivého vína s chráneným označením pôvodu, ak

  • hrozno, mušt alebo víno a všetky zložky použité na jeho výrobu pochádzajú z vinohradu výrobcu,
  • spĺňa kvalitatívne požiadavky.
použité zátky z fliaš pre šumivé víno

Šumivé víno nemožno označiť ako sekt, ak bolo vyrobené prvotným alebo druhotným kvasením muštov alebo vín pochádzajúcich z územia členských štátov EÚ, ak celkový obsah alkoholu cuvée použitej na výrobu dosiahne najmenej 8,5% obj. a pretlak vo fľaši pri teplote 20°C je najmenej 3 bary.


Členenie podľa obsahu cukru[upraviť | upraviť zdroj]

  • brut nature (prírodne surové) - menej ako 3 g.l−1 cukru (bez pridania cukru do šťavy)
  • extra brut (obzvlášť surové) - 0–6 g.l−1 cukru
  • brut (surové) - do 15 g.l−1 cukru
  • extra dry (obzvlášť suché) - 12–20 g.l−1 cukru
  • sec (suché) - 17–35 g.l−1 cukru
  • demi-sec (polosuché) - 33–50 g.l−1 cukru
  • doux (sladké) - viac ako 50 g.l−1 cukru

História[upraviť | upraviť zdroj]

Bratislava bola, po francúzskej Champagni, prvým miestom v Európe kde sa začala produkcia šumivého vína metódou champenoise, tzn. metódou kvasenia vo fľašiach. Na počiatku XIX. storočia, sa ranený napoleónsky vojak J. E. Hubert, vracajúci sa z ruskej vojny, zamiloval v Prešporku do zdravotnej sestry. Láska k tej žene a malokarpatskému vínu zadržali Huberta v Bratislave do konca života. Založil (vďaka podpore vtedajšej šlachty) prvý závod produkujúci šumivé víno francúzskou technológiou mimo územie Francúzska. Výroba sa rozrastala aj po jeho smrti pod vedením jeho syna Heinricha. Odvtedy až do 50tych rokov XX. storočia existovalo najmenej 15 rôznych firiem produkujúcich šumivé vína. Ich kvalita bola kontrolovaná na rôznych medzinárodných súťažiach napr. v Budapešti v roku 1842 alebo 1896 vo francúzskom Bordeaux. Najznámejšie boli vína Palugyay a Lenart a Laban.