Seredský kaštieľ

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Seredský kaštieľ
Seredský kaštieľ na historickej fotografii
Seredský kaštieľ na historickej fotografii
Poloha
AdresaNámestie slobody 1, Sereď
Súradnice48°17′15″S 17°44′33″V / 48,2873695°S 17,7423738°V / 48.2873695; 17.7423738Súradnice: 48°17′15″S 17°44′33″V / 48,2873695°S 17,7423738°V / 48.2873695; 17.7423738
Slovensko: Seredský kaštieľ

Seredský kaštieľ alebo kaštieľ v Seredi je stavba v meste Sereď stojaca na mieste hradu Šintava. Je národnou kultúrnou pamiatkou.

Lokalizácia hradu Šintava bola počas dlhého obdobia predmetom rôznych úvah a názorov. Až v roku 1983 pri pamiatkovom výskume kaštieľa v Seredi sa zistilo, že tento klasicistický kaštieľ uprostred parku je prestavaný hrad - pevnosť Šintava. Stredoveký hrad bol totiž v 17. storočí premenený na modernú renesančnú pevnosť a neskôr na kaštieľ. Zmena koryta rieky Váh spôsobila, že sa dostal z ľavého brehu na pravý a preto ho možno teraz nájsť v Seredi a nie v susednej obci Šintava.

Neznámy známy hrad[upraviť | upraviť kód]

I keď v súčasných turistických sprievodcoch sa o Šintavskom hrade nedočítate, vo svojej dobe patril medzi strategicky významné objekty. Vďačí za to svojej veľmi výhodnej polohe v blízkosti brodu cez rieku Váh. Postavili ho na križovatke dôležitých obchodných ciest - týmto miestom viedla napríklad významná Česká cesta, ktorá už od praveku spájala juhovýchodnú a severnú Európu. Prvá písomná zmienka sa viaže na rok 1177, keď vznikol šintavský hradný komitát. Pri hrade bola zriadená aj mýtnica - v roku 1251 sa uvádza výber mýta za prechod.[1]

Najstaršia podoba hradu[upraviť | upraviť kód]

Dejiny hradu siahajú pravdepodobne až do 11. storočia. O kamennej stavbe však možno hovoriť asi až na prelome 11. a 12. storočia. Vtedy pravdepodobne postavili hranolovú viacpodlažnú vežu. Bola obohnaná kamenným múrom a vodnou priekopou s mostom. Neskôr, asi počas 13. storočia, bola okolo veže vo vzdialenosti 8 - 14 m vybudovaná kamenná murovaná hradba na štvorcovom pôdoryse 36 x 36 m s bránou. Po požiari koncom 14. storočia postavili okolo opevnenia z 13. storočia novú hradbu na pôdoryse 65 x 65 m. Bola vybudovaná vstupná brána s vežou a padacím mostom. Túto stavebnú etapu pravdepobne zachytil listinný opis hradu z roku 1423.[1]

Protiturecká pevnosť[upraviť | upraviť kód]

V období nástupu výkonných strelných zbraní, keď sa z Talianska šíril bastiónový systém obranných stavieb, začali pravdepobne Thurzovci prestavbu gotického hradu na jednu z najmodernejších renesančných pevností. V rokoch 1600 - 1618 sa okolo starého hradu začína výstavba nového okruhu vonkajšieho opevnenia, ktoré zväčšilo pôdorysnú rozlohu hradu na 120 x 120 m. Išlo o štvorboký okruh bastiónového opevnenia s nárožnými bastiónmi. Dodnes sa jeden z bastiónov zachoval. Ide o objekt v styku oboch krídel súčasného kaštieľa. Vrchol opevnenia hradu zavŕšila esterházyovská prestavba v 2. polovici 17. storočia, ktorej súčasťou bola nová úprava hviezdicovitej vodnej priekopy.[1]

Seredský kaštieľ[upraviť | upraviť kód]

Matej Bel v roku 1742 hovorí o čerstvej prestavbe bývalého hradu na kaštieľ Jozefom Esterházym ale aj o zmene koryta rieky Váh, ktorá spôsobila, že sa Šintavský hrad ocitol na pravom brehu hlavného toku, a teda pri mestečku Sereď. Štvorbastiónová pevnosť sa v priebehu troch storočí postupne zmenila na barokový a neskôr klasicistický kaštieľ (1841) obklopený anglickým parkom. V tejto podobe, i keď veľmi zničený, sa zachoval do dnes. Objekt kaštieľa v súčasnej podobe vznikol spojením dvoch krídiel vonkajšieho hradu a to západného krídla s bastiónom a južného krídla. Opevnenia boli postupne rozobraté a priekopy zasypané.[1]

Zariadenie kaštieľa[upraviť | upraviť kód]

Z roku 1850 pochádza veľmi cenný podrobný inventár vnútorného zariadenia kaštieľa, ktorý vznikol ako dôsledok finančných problémov vtedajšieho majiteľa Karola Esterházyho. Zachytáva 64 miestností a chodieb kaštieľa. Hlavnými reprezentatívnymi priestormi boli tzv. Letný salón, Letná obývačka (Salón), ďalej Žltý a Knižničný salón, v ktorom sa nachádzalo 1032 titulov kníh, Grófkina obliekáreň ladená do čiernej farby a Grófska spálňa ladená do hnedej farby mahagónu, Strieborná izba, v ktorej mali svoje miesto servisy, krištáľ a strieborné príbory. Súpis pokračoval herňou, spálňami a hosťovskými izbami a izbami služobníctva s pomerne jednoduchým vybavením a povalami. Bohužiaľ vnútorné zariadenie kaštieľa sa až na niekoľko výnimiek nezachovalo. Podobný osud mala aj knižnica. Pravdepodobne po 2. svetovej vojne skončila v zberniach starého papiera a v kotolniach.[1]

Osud kaštieľa v 20. storočí[upraviť | upraviť kód]

Seredské panstvo v roku 1912 odkúpil barón Henrich Ohrenstein, ktorý zomrel v júli 1919. Dedičom na čele s jeho synom Jurajom bol park aj s kaštieľom, vzhľadom na zmeny po rozpadnutí Rakúska - Uhorska, definitívne pririeknutý až v roku 1925. Zároveň boli stanovené podmienky jeho vlastníctva - napr. majiteľ musí zachovať jeho pôvodné umelecké zariadenie, sprístupniť park širokej verejnosti a pod. Členovia rodiny Ohrenstein sa hlásili k židovskej národnosti a preto sa ich dotkli aj protižidovské opatrenia v období prvej Slovenskej republiky v rokoch 1939 - 1945. V roku 1941 prevzal ich majetok do svojej správy Štátny pozemkový úrad v Bratislave, ktorý ho v októbri roku 1942 odpredal Štúdijnej základine za 4 milióny korún. Budova bola vo veľmi zlom stave, lebo v posledných rokoch nebola trvale obývaná a udržiavaná. V septembri 1944 sa do kaštieľa nasťahovali nemeckí vojaci, ktorí spustili lavínu pustošenia kaštieľa. Tú dokončila ruská armáda. V kaštieli si zriadili poľnú nemocnicu. Drevenými časťami zariadenia, parketami a vzácnymi knihami kúrili. V parku vyrúbali vzácne stromy. Skazu dovŕšili miestni obyvatelia. Za 8 dní vyrúbali 5 ha agátového lesa. V októbri 1948 pripadol celý majetok štátu. Kaštieľ bol v roku 1949 pridelený novozriadenému okresu Sereď. Časť priestorov využívala aj mládež ako divadelnú sálu. V druhej polovici 50-tych rokov bol v časti parku postavený amfiteáter. Po zrušení okresu Sereď časť priestorov obsadila v roku 1962 Stredná odborná škola Niklovej huty a od roku 1968 Dom detí a mládeže. Divadelná sála sa v roku 1969 premenila na zámockú vináreň. V tomto období bola budova kaštieľa i park dobre využité a relatívne dobre udržiavané. V 80-tych rokoch sa mala uskutočniť generálna obnova kaštieľa a historického parku. V roku 1986 sa začalo s rekonštrukciou kaštieľa, ale v roku 1993 prešiel do majetku mesta, ktoré o neho úplne stratilo záujem. Archeologický výskum, ktorý začal v roku 1983, sa nedokončil a archeologické plochy boli v roku 1995 zahrnuté zeminou. Mesto sa snažilo predať kaštieľ za korunu ale nikto ho nechcel. V roku 2004 mesto založilo vlastné Mestské múzeum, v ktorom sú vystavené predmety nájdené pri archeologickom výskume, a za odbornej pomoci Občianskeho združenia Vodný hrad začína pripravovať projekt reálneho využitia seredského kaštieľa (2007).[1]

Súčasnosť[upraviť | upraviť kód]

Občianske združenie Vodný Hrad rozbehlo v roku 2008 projekt obnovy seredského kaštieľa a to bastióna – jedného z obranných objektov bývalého hradu Šintava. Vo vnútri bastiónu sa nachádzajú tzv. kazematy šintavskej pevnosti s dvomi pármi delových strieľní – mohutný zaklenutý priestor s tromi piliermi. Postavený bol z tehál v polovici 16. storočia (okolo roku 1550). Po odsúhlasení zámeru mestom a pamiatkovým úradom sa práce na obnove najstaršej časti kaštieľa začali realizovať v roku 2009. V roku 2010 boli prerušené a pokračovali až v roku 2011–2013, kedy bol obnovený interiér a dvorová fasáda bastiónu s novou bránou. Výsledok si mohli pozrieť návštevníci kultúrnych akcií počas leta roku 2013. Na obnovu významnou čiastkou prispelo občianske združenie Vodný Hrad vďaka príspevkom známych a neznámych darcov a najmä akciovej spoločnosti Slovenské cukrovary. [2]

Zbierka[upraviť | upraviť kód]

Vlastníkom kaštieľa je aj naďalej mesto Sereď, ktoré hľadá cesty ako získať prostriedky na jeho rekonštrukciu. Okrem neustálych žiadostí o dotácie cez eurofondy a ministerstvo kultúry zriadilo mesto Sereď v roku 2019 dobrovoľnú zbierku cez transparentný účet.[3]

Základné údaje o pamiatke[4][5][upraviť | upraviť kód]

Rok výstavby: pol. 19. stor.
Park: áno
Adresa: Námestie slobody č. 1, 92601, Sereď
Nadmorská výška: 129 m. n. m.
Podlažnosť: 2 NP + pivnice
Úžitková plocha: 4 700 m²
Zastavaná plocha: 2 455 m²
Výmera: 8,4 ha
Vlastníctvo: mestský úrad Sereď
Umiestnenie: centrum
Prístupnosť: prístupný
Ochrana pamiatky: Národná kultúrna pamiatka 2257/1-2
Stav pamiatky (rok 2017): konzervovaná
Súčasné využitie: výstavná galéria

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c d e f Šintavský hrad vykopaný - zakopaný, Občianske združenie Vodný Hrad, Sereď, 2006 http://www.vodnyhrad.sk/
  2. www.muzeum.sered.sk [online]. Dom kultúry, Sereď, [cit. 2019-10-04]. Dostupné online.
  3. Prispieť môžete tu. Vyhlásenie dobrovoľnej zbierky „Obnova kaštieľa v Seredi“ https://www.sered.sk/s58_archiv/c5174_vyhlasenie-dobrovolnej-zbierky-obnova-kastiela-v-seredi
  4. Atlas kaštieľov - Sereď kaštieľ (Šintavský hrad) [online]. atlaskastielov.slavica.sk, [cit. 2019-10-04]. Dostupné online.
  5. Pamiatkový objekt - podrobnosti [online]. www.pamiatky.sk, [cit. 2019-10-04]. Dostupné online.