Preskočiť na obsah

Severozápadné teritóriá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Severozápadné teritóriá
Zástava Severozápadných teritóriíZnak Severozápadných teritórií
ZástavaZnak
Motto: The New North (Nový sever)
Mapa Kanady s vyznačenou polohou Severozápadných teritórií
Hlavné mesto Yellowknife
Najväčšie mesto Yellowknife
Najväčšia anglomerácia Yellowknife
Úradný jazyk Jazyk Čipevajan, Kríjština, Angličtina, Francúzština, Jazyk Gwich’in, Jazyk Inuinnaqtun, Jazyk Inuktitut, Jazyk Inuvialuktun, Jazyk Slavey, Jazyk Dogrib
Vláda
Komisár Gerald W. Kisoun
 - Premiér Bob McLeod (Konsenzuálny systém vlády – bez politických strán)
Zastúpenie v Kanadskom parlamente
 - Počet miest v snemovni 1
 - Počet miest v senáte 1
Vstup do konfederácie 1870 (5. v poradí)
Rozloha  3. v poradí
 - Celková rozloha 1 346 106 km²
 - Súš 1 140 835 km²
 - Vodná plocha (%) 205 271 km² (15,2%)
Obyvateľstvo  11. v poradí
 - Počet obyvateľov (2008) 42 594
 - Hustota obyvateľov 0,037 /km²
Hrubý domáci produkt 11. v poradí
 - Celkovo (2006) 4,103 mld. C$
 - Per capita 97 923 C$

(1. v poradí)

Skratky
 - Poštová NT
 - ISO 3166-2 CA-NT
Časové pásmo UTC -7
Predpona poštového kódu X
Kvetina Dryádka osemlupienková
Strom Smrekovec americký
Vták Sokol lovecký
Webová stránka www.gov.nt.ca

Severozápadné teritóriá sú jedným z troch kanadských teritórií.

Do roku 1870 bola pod názvom North-Western Territory známa väčšina zo Severozápadných teritórií. Vtedajší aj súčasný názov je odvodený od polohy.[1]

Severozápadné teritóriá sa nachádzajú severozápade a severe Kanady, v oblasti tundry a lesa. Najväčším z mnohých ostrovov je Banksov ostrov. Niektoré z ostrovov sa nachádzajú tiež v Nunavute.[2]

Počas svojej histórie Severozápadné teritóriá zahŕňali celú Albertu, Saskatchewanu, Yukon a väčšinu Manitoby, Ontária a Québecu.[1] Zahŕňali takmer celú severnú časť Kanady od východu po západ.[2]

Hlavným a najväčším mestom je Yellowknife.[2]

Dávno pred príchodom Európanov v oblasti žili pôvodné inuitské a „indiánske“ národy: Mackenzie, Copper, Caribou a Central. Pri príchode Európanov to boli národy ako: Yellowknives, Chipewyan, Sekani, Beaver, Nahanni, Dogrib a Slavey. Niektoré národy hovorili formami jazyka Athapaskan, jediného v Severnej Amerike s ázijskými koreňmi. Okolo roku 1000 do oblasti prišli Vikingovia. Prvá zaznamenaná návšteva bola v 70. rokoch 16. storočia keď oblasť skúmal Martin Frobisher. Henry Hudson v roku 1610 pristál na západnom brehu Hudsonovho zálivu. Počas 18. storočia oblasť spravovali dve spoločnosti: Spoločnosť Hudsonovho zálivu a Severozápadná spoločnosť.[1]

Severozápadná teritóriá boli vytvorené 15. júla 1870 spojením North-Western Territory, ktoré bolo presunuté britskou vládou Kanade a Rupert’s Land, ktoré Kanada kúpila za 300 000 libier. V rovnakom roku bola z teritórií vyčlenená provincia Manitoba. O desať rokov neskoršie boli britskou vládou k teritóriu pripojené Arktické ostrovy. Yukon sa od Severozápadných teritórií osamostatnil v roku 1898. V roku 1905 boli vyčlenené provincie Alberta a Saskatchewan. Provincie Ontário, Québec a Manitoba boli na úkor Severozápadných teritórií rozšírené v roku 1912. Severozápadné teritóriá zostali najväčšou časťou Kanady (viac než tretinu rozlohy) do roku 1999 kedy boli rozdelené. 60% pôvodnej rozlohy bolo vyčlenenej do nového teritória Nunavut.[1]

Znak bol udelené v roku 1956. Vlajka bola uzákonená v roku 1969 podľa návrhu v celoštátnej súťaži. Modré pásy reprezentujú jazerá a vodu teritória a biela farba sneh a ľad. V roku 1957 bola za symbol vyhlásená dryádka osemlupienková (Dryas octopetala), v roku 1999 smrekovec americký (Larix laricina), v roku 1990 sokol poľovnícky (Falco rusticolus) a v roku 1999 lipeň arktický (Thymallus arcticus). Od roku 1999 je oficiálnym drahokamom diamant a minerálom od roku 1981 zlato. V roku 1973 bol tiež predstavený oficiálny tartan.[1]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 1 2 3 4 5 Northwest Territories' territorial symbols [online]. Canadian Heritage, rev. 2017-08-15, [cit. 2025-10-25]. Dostupné online.
  2. 1 2 3 Northwest Territories. In: REA, Kenneth John. Encyclopædia Britannica [online]. Encyclopædia Britannica, 1998-08-05, [cit. 2025-10-25]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]