Slabinová oblasť

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Slabinová oblasť (regio inguinalis), všeobecne známa ako slabiny, je miestom vzniku slabinovej prietrže (hernia inguinalis). Na mieste prietrže sa brušná stena oslabí a môžu cez ňu prestupovať vnútrobrušné orgány (viscera).

Obojstranné oslabenie brušnej steny v slabinovej oblasti spôsobuje prítomnosť slabinových kanálov, miest, kadiaľ prestupujú u muža semenné povrazce, u ženy oblý väz maternice (ligamentum teres uteri).

Slabinový kanál[upraviť | upraviť zdroj]

Slabinový kanál je štrbina v prednej stene brušnej dutiny. Usporiadanie slabinového kanála (canalis inguinalis) zmenšuje pravdepodobnosť vychlipenia obsahu brušnej dutiny. Od začiatku, od hĺbkového slabinového prstienka smeruje dolu a prístredne až do konca po povrchový slabinový prstienok.

Slabinový kanál má hornú, dolnú, prednú a zadnú stenu.

  • Hornú stenu tvorí spodný okraj vnútorného šikmého svalu brucha a priečneho svalu brucha.
  • Dolnú stenu tvorí slabinový väz, ktorý má tvar plytkého žliabka.
  • Prednú stenu tvorí najmä silná šľacha vonkajšieho šikmého svalu brucha, zvonku i šľacha vnútorného šikmého svalu brucha.
  • Zadnú stenu tvorí priečna pokrývka (fascia transversalis), ktorú zosilňuje spojovacia šľacha - slabinový kosák (falx inguinalis).

Slabinový väz[upraviť | upraviť zdroj]

Slabinový väz je pevný väzivový pruh ohraničujúci otvor vpredu na panve. Tiahne sa slabinami od horného predného bedrového tŕňa až k lonovému hrbčeku na panve blízko stredovej čiary. Tvorí dolný okraj šľachy vonkajšieho šikmého svalu brucha, ktorý je ohnutý hore a dnu. Vzniká tým plytký žliabok, ktorý tvorí dolnú stenu slabinového kanála. Na vnútornom konci slabinového väzu sa niektoré jeho vlákna skláňajú šikmo dolu a tvoria škárový väz, ktorého poznanie je dôležité pre chirurgov operujúcich slabinovú prietrž.

Štruktúry za slabinovým väzom[upraviť | upraviť zdroj]

Za slabinovým väzom je veľa životne dôležitých útvarov vrátane ciev a nervov pre dolnú končatinu. Sú tam i dve skupiny miazgových, lymfatických uzlín, hĺbková a povrchová.

Slabinový väz podbiehajú dve veľké cievy:

  • Stehnová tepna - hlavná cieva privádzajúca krv do dolnej končatiny
  • Stehnová žila - leží na vnútornej strane tepny

Stehnový nerv[upraviť | upraviť zdroj]

Popri cievach (z vonkajšej strany) sa tiahne stehnový nerv, najsilnejší z driekovej spleti (plexus lumbalis) v brušnej oblasti.

Väzivový obal stehnových ciev[upraviť | upraviť zdroj]

Stehnové cievy sú v tenkom väzivovom obale lievikovitého tvaru, ktorý zabraňuje ich poškodeniu pri pohyboch v bedrovom kĺbe a umožňuje im bezpečné kĺzanie za slabinovým väzom.

Slabinové miazgové uzliny[upraviť | upraviť zdroj]

V slabinách sú dve skupiny miazgových uzlín:

  • Povrchové slabinové miazgové uzliny (nodi lymphatici inguinales superficiales) - ležia priamo pod kožou a odvádzajú miazgu z oblasti zadku, vonkajších pohlavných orgánov a povrchových častí dolnej končatiny.
  • Hĺbkové slabinové miazgové uzliny (nodi lymphatici inguinales profundi) - sú pod slabinovým väzom a odvádzajú miazgu z dolnej končatiny

Slabinový kanál[upraviť | upraviť zdroj]

Slabinový kanál chránia viaceré štruktúry, napr. svaly a šľachy, ktoré zabraňujú vzniku slabinových prietrží. Brušná stena je pre prítomnosť slabinového kanála (canalis inguinalis) oslabená, preto môže dochádzať k prietrži (hernia) časti obsahu brušnej dutiny. Toto riziko znižujú nasledujúce činitele:

  • Dĺžka kanála - dospelí majú na rozdiel od detí slabinový kanál pomerne dlhý, vnútorná a vonkajšia bránka sú od seba vzdialené približne 40 - 50 mm
  • Vnútorná bránka - vstup do kanála spredu kryje silný vnútorný šikmý sval brucha
  • Vonkajšia bránka - výstup z kanála spevňuje spojovacia šľacha (tendo conjunctivus)

Pri zvýšenom vnútrobrušnom tlaku sa svalové snopce nad kanálom automaticky sťahujú (pri kašli alebo kýchaní), a čím ho uzavierajú a stláčajú.

Pri vyprázdňovaní a pôrode je telo v drepe, takže predná strana stehien sa zdvíha a chráni slabinovú oblasť.