Slavejkovov dom (Triavna)
| Slavejkovov dom (Славейковата къща) | |
| obrodenecký dom | |
 celkový pohľad na budovu z juhozápadu
| |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Oblasť | Gabrovo |
| Okres | Triavna |
| Mesto | Triavna |
| Súradnice | 42°51′55″S 25°29′09″V / 42,86528°S 25,48583°V |
| Štýl | trevnenský typ obrodeneckého domu |
| Vznik | okolo 1830 |
| Stav | zachovalý, reštaurovaný |
  | |
| Wikimedia Commons: Slaveykov House, Tryavna | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Slavejkovov dom (bulh. Славейковата къща – Slavejkovata kăšta),[1][2][3][4][5][6][7] alebo Dom-múzeum P. R. Slavejkova (bulh. Къща-музей П. Р. Славейков – Kăšta-muzej P. R. Slavejkov)[8] je dom z prvej polovice 19. storočia,[2][1][3][4][5] ktorý sa nachádza v meste Triavna v Gabrovskej oblasti v severnom Bulharsku.[9][2][1][5][6][7]
Budova má pridelený štatút kultúrnej pamiatky[2][8][1] miestneho významu.[2][8] Dom je jedným z desiatich objektov trevnenského Špecializovaného múzea rezbárskeho a zografského umenia.[10]
Lokalita[upraviť | upraviť zdroj]
Slavejkovov dom sa nachádza v historickej časti mesta Triavna na ulici „P. R. Slavejkov“ (bulh. улица „П. Р. Славейков“, doslova ulica P. R. Slavejkova) č. 50.[8][2]
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Dom bol postavený okolo roku 1830.[1][3][2]
Dom je úzko spojený s životom významného bulharského spisovateľa a politika, Petka Račova Slavejkova a jeho rodiny.[1] Samotný Petko Račov Slavejkov v dome žil od roku 1853, keď dom dostali do daru spolu so svojou ženou Irinou od jej otca Ivanča Rajkova ako svadobný dar, nasledujúcich 23 rokov do roku 1876.[2]
V rokoch 1964, 1965 a 1966 prebehli na dome reštauračné práce. V roku 1966 bola v dome otvorená múzejná expozícia a na fasáde domu bol umiestnený basreliéf zobrazujúci Petka a Penča Slavejkovových, ktorý zhotovil sochár Dimităr Dimov.[2] V roku 1967 získal dom štatút kultúrnej pamiatky miestneho významu.[9][2][8] Zatiaľ posledné reštauračné práce sa na dome uskutočnili v priebehu roku 2013.[2]
Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]
Autor stavby nie je známy.[2]
Budova je predstaviteľom neskorého trevnenského staroplaninského domu[1] a zároveň predstaviteľom raného obrodeneckého domu.[1][2] Dom je svojou plánovou koncepciou ako aj vonkajšou umeleckou formou podobný Popangelovovmu domu v Triavne.[5]
Budova je dvojposchodová,[1][2] postavená na úrovni ulice.[2] Prízemné poschodie je kamenné, nadzemné poschodie pozostáva zo skeletu z drevených trámov, medzi ktorými sa nachádza výplň.[1][2][5] Steny medzi drevenými trámami sú zvonku pokryté bielou omietkou. Okná sú zasadené v typických tradičných drevených rámoch.[1][5] Nadzemné poschodie sa arkierovo rozširuje nad prízemím. Strecha domu je pokrytá kamennými škridlami.[1][2][5]
V prízemnej časti domu sa nachádza ďukian (druh obchodu so skladom v bulharských obrodeneckých domoch) s priestranným skladom a dve obytné miestnosti[1][2][5] – tzv. kăšti (druh veľkej obytnej miestnosti s ohniskom v bulharských obrodeneckých domoch) a soba (spálňa).[2][5] Ďukian je obrátený smerom do ulice, obytné miestnosti smerujú do dvora.[1][2][5] Prízemie je s nadzemným poschodím spojené jednoramenným dreveným schodiskom, ktoré vedie z priestoru dvora pred obytnými miestnosťami na prízemí do priestoru otvoreného čardaku (odkrytý priestor pred miestnosťami v obrodeneckých domoch) na nadzemnom poschodí.[1][5] Čardak je priestranný, rozprestiera sa okolo celej fasády domu smerujúcej do dvora. Časť čardaku bola prispôsobená aby sa využívala ako letná miestnosť, ďalšia časť je v podobe úzkej galérie vedúcej pozdĺž fasády domu k miestu, kde sa nachádzala toaleta.[1][5] Z priestoru čardaku sú dostupné miestnosti na nadzemnom poschodí.[1][5] Na poschodí sa nachádzajú celkovo tri obytné miestnosti – tzv. kăšti, soba a odaja (miestnosť slúžiaca ako šatník a prezliekáreň), z ktorej bol prístupný aj priestor skrýše, ktorá sa nachádzala v rohu strechy.[2][5] Zatiaľčo kăšti a soba boli dostupné priamo z priestoru čardaku, odaja bola dostupná len z priestoru kăšti.[5]
Dvere, rámy okien, ako aj stĺpy a trámy sú bohato zdobené drevorezbou, ktorej autormi boli významní predstavitelia tzv. trevnenskej umeleckej školy.[1]
Múzeum Petko a Penčo Slavejkovovi[upraviť | upraviť zdroj]
Múzeum Petko a Penčo Slavejkovovi (bulh. Музей Петко и Пенчо Славейкови – Muzej Petko i Penčo Slavejkovi) predstavuje etnografickú a dokumentárnu expozíciu venovanú životu a dielu rodiny Slavejkovových.[2] Samotný dom bol sprístupnený návštevníkom 23.októbra 1964.[6] Prvá múzejná expozícia bola v dome otvorená v roku 1966 v priestore ďukianu, kde sa nachádzala knižnica Petka Slavejkova a v rámci expozície boli vystavené knihy, dokumenty a niektoré osobné predmety Petka Slavejkova. 27. apríla 1967 sa dom oficiálne stal múzejným objektom a v roku 1971, sesternica Penča Slavejkova, Bata Toteva dom správe múzea aj darovala do vlastníctva. V roku 1972 bola expozícia obnovená a ozvučená piesňami s textami, ktorých autormi boli Petko a Penčo Slavejkovovi. V roku 2013 bola obnovená dokumentárna časť expozície.[2] Dokumentárna časť expozície venovaná predovšetkým životnému dielu Petka a Penča Slavejkovových sa nachádza v prízemnej časti domu, zatiaľčo v priestoroch na nadzemnom poschodí sa nachádza etnografická expozíciam ktorá predstavuje život rodiny Slavejkovových, pričom vystavených je množstvo originálnych predmetov dennej potreby, ktoré patrili priamo rodine.[3]
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany[upraviť | upraviť zdroj]
Kategória: kultúrna pamiatka miestneho významu,[8][9][2] pričom dom je súčasťou architektonického obrodeneckého ansábla na ulici „P. R. Slavejkov“
Dôvod pamiatkovej ochrany: architektonicko-staviteľská hodnota budovy[8]
Oficiálny názov na zozname kultúrnych pamiatok: Kăšta-muzej P. R. Slavejkov s dvora (bulh. Къща-музей П. Р. Славейков с двора, doslovne Dom-múzeum P. R. Slavejkova s dvorom)[8]
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
pohľad na dom z juhovýchodu -
pohľad na dom zo severu -
východná fasáda domu -
západná fasáda domu -
v priestore čardaku – vstup do jednej z miestností -
v priestore čardaku – zúžená koridorová časť -
v priestore čardaku – rozšírená časť slúžiaca ako letná izba -
pohľad do jednej z izieb na poschodí -
pohľad do jednej z izieb na poschodí
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija „Bălgarija“. Tom. 10. REM – SON. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“, 2012. ISBN 978-954-8104-32-6. S. 4059.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y DIMITROVA, Irina. Na razchodka iz văzroždenska Triavna. Varna : Izdatelstvo "Slavena", 2018. 72 s. ISBN 978-619-190-128-9. S. 39 – 42.
- ↑ a b c d BOSILKOV, Ľuben; GORANOVA, Lidija. Magičnata Triavna. Veliko Tarnovo : Izdatelstvo „Bosilkoff“, 2004. 48 s. ISBN 954-90992-9-6. S. 13.
- ↑ a b DABKOVA, Daniela. Triavna. Varna : Izdatelstvo „Slavena“. 36 s. ISBN 954-579-235-3. S. 22.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o STAMOV, Stefan. Bălgarsko architekturno nasledstvo – selišta – cărkvi – manastiri. Sofia : Stefan Stamov, 2016. 516 s. S. 478 – 479.
- ↑ a b c DIMITROVA, Irina; GORANOVA, Lidija. 50 godini – Specializiran muzej za rezbarsko i zografsko izkustvo – gr. Triavna – Bibliografija. Varna : Izdatelstvo „Slavena“, 2013. 100 s. ISBN 978-954-579-977-8. S. 4.
- ↑ a b BONEVA, Ivanka. Triavna. Sofia : Izdatelstvo na otečestvenija front, 1982. 312 s. ISBN 9531412411 Chybné ISBN. S. 244 – 245.
- ↑ a b c d e f g h i Национален институт за недвижимо културно наследство. НИНКН: Област Габрово [online]. ninkn.bg, [cit. 2023-11-14]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Регистри | Община Трявна [online]. tryavna.bg, 2017-06-26, [cit. 2023-07-05]. Dostupné online.
- ↑ Сайтът на Българските музеи [online]. museology.bg, [cit. 2023-11-15]. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Slavejkovov dom (Triavna)
