Slavianofilstvo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Slavianofilstvo je koncepcia, podľa ktorej pravoslávie, občinový spôsob života, pokora ruského ľudu, neexistencia triedneho rozvrstvenia, sociálnych protirečení a triedneho boja tvoria osobitosť ruských dejín. Základom spolocenského života je náboženstvo ľudu, určujúce charakter jeho myslenia. Iba národy, ktoré vyznávajú pravoslávie môžu dosiahnuť pokrok.[1]

Zakladateľmi slavianofilstva boli Ivan Vasilievič Kirejevskij a Alexej Stepanovič Chomiakov.[1]

Idey slavianofilstva boli prvýkrát literárne vyjadrené v roku 1839, rozvíjali sa v 40.-50. rokoch 19. storočia.[1]

Idey slavianofilstva prevzal panslavizmus a pooktóbrová ruská emigrácia.[1]

Zdroje[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c d FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť kód]