Slovenské kultúrne centrum Pavla Jozefa Šafárika

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
logo

Slovenské kultúrne centrum Pavla Jozefa Šafárika z Nového Sadu bolo založené 3. marca 1948, keď si zvolilo meno národného buditeľa, historika a jazykovedca Pavla Jozefa Šafárika, ktorý 14 rokov pôsobil v Novom Sade (18191833) a bol prvým riaditeľom Srbského pravoslávneho gymnázia (dnes Zmaj-Jovovo gymnázium). Centrum bolo oficiálne zaregistrované až v roku 1950, ale za svojho predchodcu považuje Československú besedu a Spolok slovenských žien, ktoré vznikli ešte v roku 1920. Československá beseda pri vzniku počítala 78 členov a vlastnila knižnicu s vyše 100 knihami. Spolková miestnosť sa nachádzala v Ulici Železničnej č. 73 (v hostinci Jána Naďa), kde už vtedy Slováci a Česi v čele s Dr. Ľudovítom Mičátkom usporadúvali tanečné zábavy, schôdzky, prednášky a divadelné večierky. Tradícia ich organizovania a zoskupovania vždy veľkého počtu Slovákov sa zachovala podnes. A tak teraz môžu novosadskí Slováci s hrdosťou kvitovať, že dnešné centrum Šafárik patrí medzi najstaršie spolky všetkých etnických spoločenstiev žijúcich vo Vojvodine.

Cieľom centra je uchovávať, pestovať a sprístupňovať národné kultúrne dedičstvo, jazyk, hudbu, piesne, tance a zvykoslovie. Ešte pred svojím oficiálnym založením sa takto zameraní novosadskí Slováci začali schádzať v tzv. Slovenskom dome, na pôde slovenskej evanjelickej cirkvi a. v. z Nového Sadu (Ul. Karadžićova 2), teda v dnešných miestnostiach centra. Odvtedy mal Šafárik 19 predsedov: Mária Mariášová, Jaroslav Koday, Jozef Kardoš, Juraj Litavský (1948 – 1950), Ján Bertus (1952 – 1954, 1955 – 1959 a 1962 – 1969), Zdenko Voda (1954 – 1955), Jaromír Grňa (1959 – 1960), Pavel Králik (1960 – 1962, 1970 – 1971 a 1977 – 1978), Michal Benka (1971 – 1972 a 1974 – 1976), Karol Lačok (1973 – 1974), Michal Hyža (1976 – 1977), Pavel Ďurčiansky (1978 – 1981, 1986 – 1991 a 1993 – 1995), Pavel Ján Obšust (1981 – 1983), Ján Turčan (1983 – 1986), Dr. Miroslav Miháľ (1991 – 1993), Dr. Zoroslav Spevák (1995 – 1996), Michal Hyža (1996 – 2002), Pavel Kríž (2002 – 2005), Vladislav Čeman (2005 – 2008) a súčasne je na tejto pozícii znovu Pavel Kríž.

Na začiatku pracovala folklórna a divadelná zložka. Ako prví režiséri tu pôsobili Jaroslav Kody a Jozef Kardoš. Táto odbočka začala sústavnejšie pracovať po príchode Michala Benku (1951) a Juraja Miškovica (1953) a svoje zlaté časy dožila v 80. rokoch minulého storočia, keď tu pôsobila profesionálna herečka Gabriela Dudková. Súčasne sa divadlo po dlhšej prestávke znovu rozmáha a to vďaka režisérom Samuelovi Medveďovi a Rastislavovi Zorňanovi. Ako také sa pravidelne zúčastňuje na divadelných prehliadkach DIDA a PSDS, pokým detská divadelná skupina účasť berie aj na prehliadke 3xĎ v Starej Pazove.

Prvý zájazd absolvovala tanečná skupina v roku 1950 k Jadranskému moru. Odvtedy sa centrum predstavilo v mnohých krajinách (Maďarsko, Rumunsko, Francúzsko, Turecko, Nemecko, Chorvátsko, Česko, Čierna Hora, Poľsko) a najčastejšie vystupovalo na Slovensku (Folklórny festival Východná, Folklórne slávnosti pod Poľanou v Detve a i.). Po celý čas sa pravidelne zúčastňovali na Slovenských národných slávnostiach v Petrovci, na folklórnom festivale Slovákov vo Vojvodine s názvom Tancuj, tancuj a za posledných desať rokov tanečná skupina postúpila aj na celoštátne folklórne festivaly v Srbsku. S tanečnou zložkou pracovali Zuzana Korošová, Štefan Králik, Štefan Čáni, Karol Lačok, Zuzana Imbronovićová, Milan Hvižďák, Igor Kovačovič, Miodrag Cvetković-Banjac, Tatiana Kriváková, Darko Relić, Jaroslav Srnka a v súčasnosti choreografom a vedúcim folklórnej zložky, ktorá pozostáva z detskej, mládežníckej a prípravnej skupiny, je Ján Slávik. Súbor veteránov vedie Ruženka Ďurovková.

V centre pôsobí aj ženská, dievčenská a chlapčenská spevácka skupina, zmiešaný spevácky zbor a sóloví speváci. V minulosti spevácke skupiny viedli Juraj Ferík, Ľudmila Berediová-Stupavská, Anna Crveniová, Kvetoslava Benková a Pavel Matúch. Vyše desať rokov umeleckým vedúcim speváckych skupín, sólových spevákov a orchestra je Janko Zorjan, pokým od roku 2007 chlapčenskú spevácku skupinu vedie a nacvičuje Marína Kováčová. Sóloví speváci sa okrem na iných podujatiach pravidelne zúčastňujú na festivale ľudových piesní Stretnutie v pivnickom poli v Pivnici, kde centrum prvou cenou ovenčili Jaroslava Benková (1981), Ján Kmeť (1982) a Ivan Slávik (2008).

Pri príležitosti 80. výročia organizovanej ochotníckej činnosti Slovákov v Novom Sade šafárikovci vydali zborník prác Minulosť dneška a usporiadali celovečerný koncert vo veľkej sieni Srbského národného divadla. Podobne bolo aj v roku 2005, keď oslávili 85. výročie. Okrem toho zmiešaný spevácky zbor vydal dve CD duchovných piesní (2003 a 2009) a jedno CD ľudových piesní (2003). Týmito stopami v roku 2010 pokračovala aj dievčenská a chlapčenská spevácka skupina, ktoré nahrali CD nosič ľudových piesní pod názvom Z našej klenotnice.

Dnes SKC združuje viac než 300 členov, novosadských Slovákov, ale i milovníkov slovenského umenia a kultúry aj z iných slovenských osád, ktorí do Nového Sadu prišli študovať alebo za prácou. Práve oni sebou priniesli a prinášajú dodnes kúsok svojho prostredia, nejakú iskričku z nárečia, zo zvykov, tance i piesne, a to je to, čo v konečnom dôsledku práci tohto centra dáva tú skutočne vojvodinsko-slovenskú pečať. Na práci centra sa aktívne podieľajú aj príslušníci iných národov žijúcich vo Vojvodine, ktorí sa sem prídu pobaviť a často sa stane, že ich dobré ovzdušie natrvalo zláka. Časom sa naučia nielen tancovať a spievať, ale po slovensky aj hovoriť. Všetko to patrí do pestrej šafárikovskej záhrady, ktorá rastie, zreje a prináša zdravé plody v podobe cien, uznaní, zájazdov, koncertov, ciest – slovom úspechov. Takáto pestrá, rozmanitá a bohatá činnosť dnešného Šafárika tesne sa nadväzuje na minulosť a na tých Slovákov, ktorí vedomí svojho poslania svojou svedomitou prácou položili základy toho, čo tu dodnes žije: slovenčine, tradícii a mladým ľudom rozhľadeným, vytrvalým, chtivým…