Slovenský amatérsky film do roku 1989

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Téma slovenského amatérskeho filmu je zaujímavá nielen z pohľadu absencie sumarizujúcich materiálov tohto napredujúceho odvetvia, ale aj z pohľadu prakticky neexistujúcej profesionálnej tuzemskej hranej tvorby.[1] V minulosti sa na Slovensku objavilo mnoho významných tvorivých osobností, ktoré svojou tvorbou a jednotlivými dielami, mnohokrát ocenenými aj na zahraničných súťažiach, tvorili dejiny amatérskeho filmu.[2]

Čo je to amatérsky film[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa definície samotných filmových amatérov takýto autor nerobí svoje filmy na objednávku pre iného za účelom zisku. Je to tvorba, ktorú autor nakrúca pre vlastné potešenie či pre potešenie iných.[3] Filmový amatér je tvorca, ktorý nemá špeciálne filmové vzdelanie, tvorí vo svojom voľnom čase a film nie je jediným spôsobom jeho obživy. Pri tvorbe filmového diela používa vlastnú techniku a investuje vlastné finančné prostriedky. Amatér tvorí z vlastného záujmu a pre vlastné potešenie, nie pre komerciu a distribúciu.[4] Témy amatérskych filmov sa neustále vyvíjajú a svojim spôsobom sú vždy prioritne odrazom stavu spoločnosti, kultúrneho zázemia a hlavného kinematografického prúdu. Neprofesionálna tvorba autorov v 40-60 rokoch bola tematicky a kvalitatívne úplne iná, ako tvorba dnešných amatérskych autorov. Jedným z dôvodov bola dostupnosť a finančná náročnosť výroby a postprodukcie filmového materiálu s ktorým sa pracovalo.[5]

História amatérskeho filmu na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Amatérsky film má na Slovensku dlhú a bohatú históriu. Jeho počiatky siahajú až do tridsiatych a štyridsiatych rokov 20. storočia. Niekoho k filmu priviedol záujem o techniku, hľadanie a skúmanie jej možností, iného zasa záujem zaznamenať najprv udalosti v rodine, neskôr aj zo širšieho okolia a pre niekoho je to snaha vysloviť svoj názor a postrehy práve filmom, lebo vyjadrovacie prostriedky iných druhov umenia mu na to nestačia alebo mu nevyhovujú. Preto amatéri, podobne ako profesionáli, tvoria rôzne žánre filmu – dokumenty, reportáže, animované a hrané filmy, experimenty, videoklipy, každý podľa svojich technických a finančných možností, ako aj podľa tvorivých schopností a umeleckých ambícií.[4]

Počiatky organizovaného amatérskeho hnutia boli prakticky už v rokoch 1942 - 1946, aj keď išlo o viac-menej súkromné združenie niekoľkých jednotlivcov (z tých najvýznamnejších sú to Jurkovič, Lizschuer, Kukubmerg a iní). Nakoľko takýchto činnosť nebola oficiálne povolená, schádzali sa v súkromných bytoch, kde voľne holdovali svojmu filmovému hobby. Popri rodinných filmoch, ktoré stáli a stoja na začiatku amatérskej tvorby a nielen jej, vznikol aj jeden z prvých hraných amatérskych filmov Valachov sen, nakrútený na farebný materiál v exteriéroch na Horehroní. Tento film bol definitívne dokončený po vojne a zúčastnil sa vôbec ako prvý slovenský film na prvej celoštátnej prehliadke v Prahe. A práve vďaka tejto prehliadke, o ktorej neexistujú žiadne oficiálne doklady, nadviazali naši tvorcovia prvé dôležité a inšpirujúce kontakty s českými filmovými amatérmi.[6]

Inštitucionálna podoba amatérskeho filmu[upraviť | upraviť zdroj]

Inštitucionálna podoba amatérskeho filmu sa datuje vznikom celoštátnej inštitúcie pre amatérsku tvorbu - Osvetového ústavu v roku 1953. Tejto v porovnaní s okolitými krajinami ojedinelej systematicky organizovanej celoplošnej štátnej starostlivosti predchádzala tvorba a činnosť jednotlivcov a filmových klubov, združujúcich amatérskych filmových tvorcov. Do roku 1989 podstatná časť amatérskej filmovej tvorby vznikala predovšetkým vo filmových kluboch pri domoch kultúry, ktorých zriaďovateľmi boli prosperujúce továrne a závody, poskytujúce priestorové, technické zázemie a mnohokrát aj finančné prostriedky. Zánikom viacerých veľkých klubov, technickými a inými zmenami sa tvorba z pôvodnej kolektívnej a klubovej podoby tvorby čiastočne individualizovala. [6]Niektoré filmové kluby vyvíjali činnosť pri jednotlivých regionálnych osvetových strediskách.[7]

UNICA[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1931 sa v Bruseli uskutočnila medzinárodná súťaž amatérskych filmov, ktorá dala podnet na vznik medzinárodnej spolupráce filmových amatérov a na usporiadanie každoročných súťaží. Prvý medzinárodný kongres sa uskutočnil v máji 1935 v Barcelone. V septembri 1937 sa na 3. medzinárodnom kongrese delegáti z 18 národných zväzov dohodli na založení Union Internacionale du Cinema d'Amateur - UNICA, ktorej členmi môžu byť len štáty, respektíve ich celoštátne organizácie filmových amatérov. Odvtedy UNICA každoročne usporadúva kongres a medzinárodnú súťaž amatérskych filmov.[8]

UNICA a Slovensko[upraviť | upraviť zdroj]

Slovensko je samostatným členom UNICA viac ako desať rokov. Všetky administratívne a organizačné práce zabezpečuje Národné osvetové centrum a Asociácia filmových amatérov a videoamatérov. Kolekciu slovenských filmov na svetovú súťaž UNICA zostavuje porota a členovia poradného zboru NOC a ocenených filmov na celoštátnej súťaži CINEMA.[8]

Súťaže a prehliadky[upraviť | upraviť zdroj]

Podujatia vo sfére amatérskeho filmu nie sú len súťažami, vždy obsahujú aj vzdelávaciu časť, predovšetkým rozborové semináre. Slovenskí autori môžu svoje filmy prezentovať aj na zahraničných súťažiach v rôznych európskych aj mimoeurópskych krajinách.[3] Vôbec prvou registrovanou celoslovenskou prehliadkou bola prehliadka amatérskych filmov v roku 1960 v Bratislave, aj keď to bola vlastne súťaž obidvoch bratislavských krúžkov (Slovenský klub kinoamatérov SKK Bratislava a Filmový krúžok pri Fakultnej nemocnici v Bratislave).[6]

Oravská osmička[upraviť | upraviť zdroj]

Oravská osmička vznikla v roku 1965 ako prvá celoslovenská súťaž filmov formátu 8 mm. Má dvojročnú periodicitu. Hlavným poslaním súťaže je vytvoriť podmienky na zhodnotenie a prezentáciu slovenskej filmovej tvorby a videotvorby; poskytnúť možnosť na porovnávanie produkcie amatérskych filmov a videí v jednotlivých krajoch Slovenska a oboznámenie sa s tvorbou autorov rôzneho tematického, žánrového zamerania a technického spracovania. Účastníci môžu zhodnotiť slovenskú produkciu za predchádzajúce dva roky a porovnať ju v rámci nesúťažnej projekcie s tvorbou amatérov v Česku a iných krajinách sveta. Má tiež popularizovať a propagovať amatérsku filmovú tvorbu najmä medzi mladou generáciou. Podujatie plní nielen prezentačnú funkciu, ale neoddeliteľnou súčasťou podujatia je aj vzdelávacia časť, ktorá sa skladá z  rozborového seminára a tvorivej dielne.[9]

Tatranský kamzík[upraviť | upraviť zdroj]

Táto súťaž je najstaršou svojho druhu na Slovensku a je neoddeliteľne spätá s Liptovským Hrádkom, kde už v roku 1973 vznikla myšlienka na jej usporiadanie.[10] Druhá najstaršia súťaž amatérskych tvorcov zameraná predovšetkým na dokumentárnu tvorbu z oblasti ekológie, etnografie, prírody, kultúry a súčasného spôsobu života ľudí v rôznych regiónoch a aglomeráciách. Podujatie má dvojročnú periodicitu a koná sa vždy v párnych rokoch. Posledné štyri ročníky boli aj s medzinárodnou účasťou a minuloročná súťaž bola v plnom zmysle slova medzinárodná. Po prvýkrát sa uskutočnila pod patronátom medzinárodnej mimovládnej organizácie pre amatérsky film UNICA.[6]

Filmové kluby[upraviť | upraviť zdroj]

Gemerfilm[upraviť | upraviť zdroj]

Amatérsky filmový klub Gemerfilm vznikol 16. 9. 1976 pri Okresnom osvetovom stredisku v Rožňave. Založili ho miestni filmoví nadšenci Mikuláš Kováč, Ladislav Bazin a Arpád Berente, ktorý je vedúcim klubu až do súčasnosti.[11] Pre verejnosť sa premietajú úspešné snímky ocenené ne celoštátnej a medzinárodnej úrovni, ale tiež dokumentárne a reportážne ukážky zo života regiónu z minulých rokov.

Urtica[upraviť | upraviť zdroj]

Od svojho vzniku v roku 1975 klub vytvoril desiatky filmov, s ktorými sa pravidelne zúčastňuje a získava ocenenia na súťažných filmových prehliadkach doma i v Česku. Klub sa zameriava predovšetkým na tvorbu hraných filmov (komédie, paródie, westerny), ale venuje sa aj reportážam z kultúrnych a spoločenských udalostí regiónu. Od roku 1991 významne prispieva k organizovaniu letného filmového festivalu HAH (Hraný amatérsky humor) v Dolnej Strehovej. Zakladateľom a vedúcim Filmového klubu Urtica je Ing. Ivan Vredík.[12]

Nicolaus[upraviť | upraviť zdroj]

Vznikol v roku 1983 pri Vysokej vojenskej technicke škole v Liptovskom Mikuláši, zakladajúci členovia však klubovú činnosť organizovali dávno predtým počas vysokoškolských štúdii v Bratislave od roku 1979. Počas štúdií vytvorili filmy ako Žobrák, U zubára a Slovenská story. V ich tvorbe prevládajú hrané, satirické a humorné diela, ale natočili aj niekoľko hodnotných dokumentov.[13]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Amatérsky film na Slovensku I. [online]. [Cit. 2018-01-13]. Dostupné online.
  2. Amatérsky film na Slovensku II. [online]. [Cit. 2018-01-13]. Dostupné online.
  3. a b filmsk.sk [online]. old.filmsk.sk, [cit. 2018-01-11]. Dostupné online.
  4. a b filmsk.sk [online]. old.filmsk.sk, [cit. 2018-01-11]. Dostupné online.
  5. Amatérsky film na Slovensku III. [online]. [Cit. 2018-01-23]. Dostupné online.
  6. a b c d Amatérsky film na Slovensku II. [online]. [Cit. 2018-01-11]. Dostupné online.
  7. filmsk.sk [online]. old.filmsk.sk, [cit. 2018-01-23]. Dostupné online.
  8. a b ŠKOLUDOVÁ, Zuzana. PhDr. [online]. Národná osveta, [cit. 2006-04-20]. Dostupné online.
  9. Oravská osmička - Národné osvetové centrum [online]. www.nocka.sk, [cit. 2018-01-11]. Dostupné online.
  10. Tatranský kamzík - Národné osvetové centrum [online]. www.nocka.sk, [cit. 2018-01-11]. Dostupné online.
  11. Výročia 2011 – Amatérsky filmový klub GEMERFILM, Rožňava - Národné osvetové centrum [online]. www.nocka.sk, [cit. 2018-01-11]. Dostupné online.
  12. Filmový klub URTICA, Žihľava – 35. výročie vzniku - Národné osvetové centrum [online]. www.nocka.sk, [cit. 2018-01-11]. Dostupné online.
  13. Nicolausfilm » O nás [online]. www.nicolausfilm.sk, [cit. 2018-01-11]. Dostupné online.