Slovník (výklad slov)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Nemecko-grécky slovník

Slovník je dokument, ktorý uvádza k súboru slov, výrazov a ďalších lingvistických alebo sémiologických jednotiek (napr. aj znakov, symbolov, obrazov) príslušnú lingvistickú, resp. sémantickú informáciu podľa poslania diela (výklad, prekladový ekvivalent, pravopis a.i.) alebo na základe hesiel podáva výklad zvoleného predmetu.[1] Podobná definícia znie: Slovník je ucelený súbor jazykových jednotiek (slov, slovných spojení, mien, termínov, skratiek alebo znakov) vymedzenej oblasti, ktoré sú usporiadané do určitej zostavy, a ku ktorým sú pripojené príslušné výklady, jazykové charakteristiky alebo ekvivalenty v iných jazykoch.[2]

Termín slovník v závislosti od definície zahŕňa buď len jazykové slovníky[3], alebo jazykové aj vecné slovníky [4], alebo jazykové slovníky aj vecné slovníky aj (typické) encyklopédie[5].

Tvorbou slovníkov sa zaoberá slovnikárstvo (lexikografia).

Druhy slovníkov[upraviť | upraviť zdroj]

Slovník

Delenie 1:

Delenie 2:

Delenie 3:

Delenie 4:

  • abecedný slovník - slovník usporiadaný abecedne
  • slovník usporiadaný podľa postupu bežného pre dané neabecedné písmo
  • vecný slovník - t.j slovník usporiadaný vecne [porov. vyššie]:
    • systematicky usporiadaný slovník
    • tematicky usporiadaný slovník
    • onomaziologicky usporiadaný slovník

Delenie 5:

Delenie 6:

Radenie slov v abecednom (a podobnom) slovníku[upraviť | upraviť zdroj]

V slovníkoch jazykov, ktoré používajú abecedné písmo alebo slabičné písmo, sa slová zoraďujú abecedne alebo v analogickom fonetickom poradí.

Slová alebo znaky v jazykoch s logografickým písmo, ako napríklad čínština, sa zoraďujú podľa jednej z mnohých schém, založených na zložkách znaku, počte ťahov v znaku a celkovom tvare znaku. Novšie sa však aj v čínštine znaky zoraďujú abecedne, a to podľa poradia písmen, ktoré vznikne keď je dané heslo zapísané v pchin-jine.

Lema[upraviť | upraviť zdroj]

Heslové slovo, pod ktorým/vedľa ktorého je príslušný text uvedený v slovníku, sa volá lema (lemma). Jedna lema reprezentuje aj všetky odvodené tvary slova, ktoré autor slovníka považuje za dostatočne podobné na to, aby nemuseli mať samostatné heslo (samostatnú lemu). Lema je na jednej strane súčasťou makroštruktúry slovníka, na stane druhej je však tiež súčasťou slovníkového hesla, ku ktorému sa priradí. V slovenčine existujú určité konvencie pri vytváraní lemy, napr. slovesá sú vždy v neurčitku, podstatné mená v nominatíve jednotného čísla, prídavné mená v predikatívnej pozícii a pod.

Najväčšie (a zároveň jediné „veľké“) slovenské slovníky[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2012-06-04]. Dostupné online. Archivované 2009-05-17 z originálu.
  2. Nováková 1998
  3. porov. napr. definíciu slovník. In: MISTRÍK, Jozef, et al. Encyklopédia jazykovedy. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1993. 513 s. ISBN 80-215-0250-9. S. 405-406.
  4. porov. napr. Nováková 1998
  5. porov. napr. Paulička 2002

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]