Zobrazenie zdroja stránky Slováci

{{Iné významy}}
{{Infobox etnickej skupiny
 | obrázok        = [[Súbor:Svks2.jpg|250px]]
 | popis obrázku  = Známi Slováci<br />1. rad: [[Anton Bernolák]], [[Ľudovít Štúr]], [[Andrej Hlinka]], [[Štefan Banič]]<br />2. rad: [[Jozef Miloslav Hurban]], [[Aurel Stodola]], [[Adam František Kollár]], [[Milan Hodža]]<br />3. rad: [[Pavol Országh Hviezdoslav]], [[Milan Rastislav Štefánik]], [[Gustáv Husák]], [[Alexander Dubček]]
 | skupina        = Slováci
 | populácia      = '''cca 5,5{{--}}7 mil.''' {{#tag:ref|Spodná hranica je súčtom počtu obyvateľov SR so slovenskou národnosťou podľa SODB 2011 ŠÚ SR (4,3 milióna)<ref name="sodb-2011-narodnosti" /> a spodnej hranice odhadov počtov Slovákov žijúcich v zahraničí podľa ÚSZZ (1,2 milióna podľa štatistických údajov v krajinách, kde evidujú počet obyvateľov so slovenskou národnosťou).<ref name="uszz-pocty" /> Horná hranica zahŕňa aj obyvateľov SR, ktorých národnosť je vo výsledkoch sčítania uvedená ako „nezistená“ (382 tisíc) a hornú hranicu odhadov počtov Slovákov žijúcich v zahraničí podľa ÚSZZ (2,2 milióna pre rok 2008).|group=pozn}}
 | genealógia     = 
 | hlavný región  = {{minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]] 4 567 547 (2021)<ref>https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-narodnosti/SR/SK0/SR}</ref>
 | regióny nadpis = 
 | región1        = {{minivlajka|USA}} [[Spojené štáty|USA]]
 | pop1           = 810 000
 | ref1           = <ref name="USZZ.sk">(2010 census)</ref>
 | región2        = {{minivlajka|Česko}} [[Česko]]
 | pop2           = 200 000
 | ref2           = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The World Factbook : Europe : Czechia | url = https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/ez.html | vydavateľ = CIA | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2018-09-23 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20181223002052/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/ez.html | dátum archivácie = 2018-12-23 }}</ref>
 | región3        = {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]]
 | pop3           = 100 000
 | ref3           = <ref name="USZZ.sk"/>
 | región4        = {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Spojené kráľovstvo]]
 | pop4           = 90 000
 | ref4           = <ref>[http://webarchive.nationalarchives.gov.uk/20081014163800/http://www.statistics.gov.uk/StatBase/Product.asp?vlnk=15147 Population by Country of Birth & Nationality, Apr 2009 to Mar 2010 (UK)]</ref>
 | región5        = {{minivlajka|Srbsko}} [[Srbsko]]
 | pop5           = 60 000
 | ref5           = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Попис становништва, домаћинстава и станова 2011 у Републици Србији : Национална припадност : Конференција за новинаре | url = http://webrzs.stat.gov.rs/WebSite/userFiles/file/Aktuelnosti/Prezentacija_Knjiga1.pdf | vydavateľ = Републичког завода за статистику | dátum vydania = 2012 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2018-09-23 | miesto = Београд | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20180708082957/http://webrzs.stat.gov.rs/WebSite/userFiles/file/Aktuelnosti/Prezentacija_Knjiga1.pdf | dátum archivácie = 2018-07-08 }}</ref>
 | región6        = {{minivlajka|Írsko}} [[Írsko]]
 | pop6           = 40 000
 | ref6           = <ref name="USZZ.sk" />
 | región7        = {{minivlajka|Rakúsko}} [[Rakúsko]]
 | pop7           = 28 612
 | ref7           = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bevölkerung nach Staatsangehörigkeit und Geburtsland | url = http://www.statistik.at/web_de/statistiken/menschen_und_gesellschaft/bevoelkerung/bevoelkerungsstruktur/bevoelkerung_nach_staatsangehoerigkeit_geburtsland/022498.html | vydavateľ = Statistik Austria | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-09-23 | miesto = | jazyk = }}</ref>
 | región8        = {{minivlajka|Maďarsko}} [[Maďarsko]]
 | pop8           = 29 647
 | ref8           = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Population census 2011 : Population by mother tongue, nationality and sex | url = http://www.ksh.hu/nepszamlalas/tables_regional_00 | vydavateľ = Hungarian Central Statistical Office | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-09-23 | miesto = | jazyk = }}</ref>
 | región9        = {{minivlajka|Rumunsko}} [[Rumunsko]]
 | pop9           = 17 226
 | ref9           = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Recensământ 2002 | url = http://recensamant.referinte.transindex.ro/?pg=8 | vydavateľ = transindex.ro | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2018-09-23 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20141217155146/http://recensamant.referinte.transindex.ro/?pg=8 | dátum archivácie = 2014-12-17 }}</ref>
 | región10       = 
 | pop10          = 
 | ref10          = 
 | jazyky         = [[slovenčina]]
 | náboženstvo    = [[Latinská cirkev|rímskokatolíci]], [[luteránstvo|luteráni]], [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|gréckokatolíci]] a iné
 | príbuzní       = [[Česi]], [[Poliaci]] <br />[[Slovania]], obzvlášť [[západní Slovania]]
 | poznámky       = 
}}

[[Súbor:Slovak Celebrities 1863.jpg|thumb|Galéria známych slovenských osobností z roku 1863<br />1. rad: [[Ján Mallý-Dusarov]], [[Juraj Tvrdý]], [[Jozef Kozáček]], [[Štefan Moyzes]], [[Martin Čulen]], [[Karol Kuzmány]], [[Štefan Závodník]]<br />2.
rad: [[Michal Chrástek]], [[Viliam Pauliny-Tóth]], [[Michal Miloslav Hodža]], [[Štefan Marko Daxner]], [[Ján Francisci-Rimavský]], [[Ján Gotčár]], [[Andrej Ľudovít Radlinský]], [[Jozef Miloslav Hurban]]<br />3. rad: [[Jonáš Záborský]], [[Jozef Karol Viktorin]], [[Mikuláš Štefan Ferienčík]], [[Ján Kalinčiak]], [[Martin Hattala]], [[Ján Palárik]], [[František Víťazoslav Sasinek]]<br />4. rad: [[Andrej Sládkovič]], [[Daniel Gabriel Lichard]], [[Ján Čipka]], [[Juraj Slota]], [[Andrej Koša]]]]
[[Súbor:Ludovit Stur.jpg|thumb|[[Ľudovít Štúr]], významný slovenský národný buditeľ a kodifikátor spisovného slovenského jazyka.]]

'''Slováci''' (jednotné číslo mužský rod: ''Slovák'', jednotné číslo ženský rod: ''Slovenka''; staršie názvy pozri nižšie) sú [[Západní Slovania|západoslovanský národ]], ktorý tvorí väčšinu obyvateľstva na [[Slovensko|Slovensku]] a menšinu v [[Spojené štáty|USA]], [[Česko|Česku]], [[Srbsko|Srbsku]] ([[Vojvodina|Vojvodine]]), [[Maďarsko|Maďarsku]] a v niektorých ďalších štátoch.

Do polovice 20. storočia sa do pojmu Slováci často zahŕňali aj [[Moravskí Slováci]], t. j. obyvatelia územia východne od línie [[Hustopeče]] – [[Napajedla]]<ref>{{Citácia knihy
| kapitola zborník = Slováci
| titul = Masarykův slovník naučný
| odkaz na titul = Masarykův slovník naučný
| zväzok = 6. R{{--}}S
| miesto = Praha
| vydavateľ = Československý kompas
| rok = 1932
| počet strán = 1132
| strany = 702
}}</ref><ref>{{Citácia knihy
| kapitola zborník = ČSR – Obyvateľstvo
| editori = [[Pavel Bujnák]]
| titul = Slovenský náučný slovník
| odkaz na titul = Slovenský náučný slovník
| zväzok = I. A{{--}}D
| typ zväzku = Diel
| miesto = Bratislava–Praha
| vydavateľ = Litevna
| rok = 1932
| počet strán = 344
| strany = 201
}}</ref> zvaného [[Slovácko]], staršie aj [[Moravské Slovensko]].

==Názov ==
=== Slovenské názvy ===
Súčasný slovenský názov etnika/národa je '''Slováci''', pričom jednotné číslo mužského rodu je '''Slovák''', jednotné číslo ženského rodu '''Slovenka''' (staršie ''Slováčka'' a ''Slovákyňa''<ref>Pozri zdroje uvedené v článku [[Slováci (rozlišovacia stránka)]]</ref>) a prídavné meno je ''slovenský'' (zastarano ''slovácky''<ref name=Mul/>).<ref>{{Citácia knihy
| kapitola zborník = Slovensko
| titul = Pravidlá slovenského pravopisu
| odkaz na titul = Pravidlá slovenského pravopisu
| vydanie = 3
| typ vydania = upr. a dopl.
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Veda
| rok = 2000
| isbn = 80-224-0655-4
| počet strán = 590
| url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=Slovensko&s=exact&c=V24c&cs=&d=psp#
| strany = 
}}</ref> Tvar Slovák/Slováci ako označenie toho, čo dodnes označujeme ako Slováci, je doložený v slovenských textoch od prvej polovice 15. storočia<ref>{{Citácia knihy
| kapitola zborník = Slovák
| titul = Historický slovník slovenského jazyka
| odkaz na titul = Historický slovník slovenského jazyka
| zväzok = V (R-rab — Š-švrkotať)
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
| rok = 2000
| isbn = 80-224-0628-7
| url = 
| počet strán = 690
| strany = 
}}</ref>, ale doložený je tiež ako priezvisko poľského mešťana už z konca 13. storočia<ref name=Uh/>.

Staršie názvy etnika sú:
* ''Slov(i)eni''<ref name=Uh>{{Citácia periodika  
| priezvisko = Uhlár
| meno = Vlado
| odkaz na autora = 
| titul = O pôvode názvov Slovák, Slovensko a slovenčina
| periodikum = Kultúra slova
| odkaz na periodikum = Kultúra slova
| rok = 1992
| ročník = 26
| číslo = 8
| strany = 230{{--}}236, s.232, ods. 3
| url = http://www.juls.savba.sk/ediela/ks/1992/8/ks1992-8.pdf#page=4
| dátum prístupu = 30.01.2024
| issn = 0023-5202
}}</ref><ref name=PecS>{{Citácia knihy
| kapitola zborník = Sloven
| editori = [[Štefan Peciar]]
| titul = Slovník slovenského jazyka
| odkaz na titul = Slovník slovenského jazyka (Peciar)
| zväzok = IV s{{--}}u
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Vydavateľstvo SAV
| rok = 1964
| url = http://slovniky.juls.savba.sk/?w=Sloven&s=exact&c=K2d0&d=peciar&ie=utf-8&oe=utf-8#
| počet strán = 760
| strany = 119
}}</ref><ref name=Maj/><ref name=On/> resp. ''Sloväni''<ref name=On>{{Citácia knihy | priezvisko = Ondruš | meno = Šimon | odkaz na autora = Šimon Ondruš | titul = Odtajnené trezory slov | vydanie = | vydavateľ = Matica slovenská | miesto = Martin | rok = 2000 | počet strán = 239 | url = | isbn = 80-7090-530-1 | kapitola = | strany = 50| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Šubjaková | meno = Elena | autor = | odkaz na autora = | titul = Hlaholika posvätné dedičstvo otcov | vydanie = 1 | vydavateľ = OZ ŽVT | miesto = Bratislava | rok = 2008 | počet strán = 111 | url = | isbn = 978-80-969918-3-9 | kapitola = | strany = 96| jazyk = }}</ref> (Tvar Sloveni používali ešte napríklad [[Jozef Škultéty|Škultéty]], [[Karol Kuzmány|Kuzmány]] či [[Ladislav Nádaši-Jégé|Jégé]]<ref name=PecS/>. Ďalšie podrobnosti pozri v článku [[Sloveni]].)
*''Slov(i)enini''<ref name=Maj/><ref name=Uh/> resp. ''Slovänini''<ref name=Bar/> (Tvar Slovienini je prvýkrát doložený z konca 14. storočia v po česky písanom [[Prešpurský slovník|Prešpurskom slovníku]], v slovenských nárečiach je doložený ako súčasť osobných mien ešte v 17. storočí<ref name=Maj>{{Citácia periodika  
| priezvisko = Majtán
| meno = Milan
| odkaz na autora = Milan Majtán
| titul = Slovák{{--}}starý Slovák
| periodikum = Kultúra slova
| odkaz na periodikum = Kultúra slova
| rok = 2008
| ročník = 42
| číslo = 4
| strany = 211 a nasl
| url = https://www.juls.savba.sk/ediela/ks/2008/4/ks2008-4.pdf
| dátum prístupu = 30.01.2024
| issn = 0023-5202
}}</ref><ref name=Uh/><ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Uličný
| meno = Ferdinand
| odkaz na autora = Ferdinand Uličný
| titul = Dejiny Slovenska v 11. až 13. storočí
| vydanie = 1 
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Veda
| rok = 2013
| isbn = 978-80-224-1292-6
| edícia = Svet vedy
| zväzok edície = 30
| počet strán = 567
| strany = 171{{--}}172
}}</ref> Je to fakticky len variant slova Slov(i)eni/Sloväni, lebo tvar Slov(i)enin/Slovänin je veľmi staré jednotné číslo slova Slov(i)eni/Sloväni; v novovekej slovenčine toto jednotné číslo znie Slov(i)en/Slovän.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko zborník = Stanislav
| meno zborník = Ján
| odkaz na autora zborník = Ján Stanislav (1904)
| kapitola zborník = Slovienin{{--}}Slovan{{--}}Slovák{{--}}Tót
| editori = [[Richard Marsina]], [[Peter Mulík]]
| titul = Etnogenéza Slovákov : kto sme a aké je naše meno
| miesto = Martin
| vydavateľ = Matica slovenská
| rok = 2009
| isbn = 978-80-7090-940-9
| počet strán = 179
| strany = 120 a nasl
}}</ref>)
*''Sloväci'' (Tento tvar sa dodnes vyskytuje v niektorých stredoslovenských nárečiach)<ref name=Bar>{{Citácia knihy
| priezvisko zborník = Bartek
| meno zborník = Henrich
| odkaz na autora zborník = Henrich Bartek
| kapitola zborník = Pôvod názvov Slovan a Slovák
| editori = [[Richard Marsina]], [[Peter Mulík]]
| titul = Etnogenéza Slovákov : kto sme a aké je naše meno
| miesto = Martin
| vydavateľ = Matica slovenská
| rok = 2009
| isbn = 978-80-7090-940-9
| počet strán = 179
| strany = 138 a nasl
}}</ref>
*''Sloviaci'' resp. starším pravopisom ''Slovjaci'' (Tento tvar sa dodnes ojedinele vyskytuje na Zemplíne. Pozri aj článok [[Sloviaci]])<ref name=Mul>{{Citácia knihy
| priezvisko zborník = Mulík
| meno zborník = Peter
| odkaz na autora zborník = Peter Mulík
| kapitola zborník = Používanie kľúčových jazykových termínov k počiatkom slovenských dejín
| editori = [[Richard Marsina]], Peter Mulík
| titul = Etnogenéza Slovákov : kto sme a aké je naše meno
| miesto = Martin
| vydavateľ = Matica slovenská
| rok = 2009
| isbn = 978-80-7090-940-9
| počet strán = 179
| strany = 39 a nasl
}}</ref><ref>{{Citácia periodika  
| priezvisko = Liška
| meno = Jozef
| odkaz na autora = Jozef Liška
| titul = Rozriešime si otázku pôvodu východnej slovenčiny? (Pokračovanie.)
| periodikum = Slovenská reč
| odkaz na periodikum = Slovenská reč
| rok = 1941
| mesiac = október-november
| ročník = 9
| číslo = 2-3
| strany = 48{{--}}58
| url = https://www.juls.savba.sk/ediela/sr/1941-42/2-3/sr1941-2-3-lq.pdf
| dátum prístupu = 30.01.2024
| issn =  
}}</ref><ref name=Uh/>
* ''Slovania''<ref name=M>{{Citácia knihy
| priezvisko = Marek
| meno = Miloš
| titul = Národnosti Uhorska
| vydanie = 
| miesto = Trnava
| vydavateľ = Filozofická fakulta Trnavskej univerzity
| rok = 2011
| url = https://www.truni.sk/sites/default/files/uk/f000209.pdf
| isbn = 978-80-8082-470-9
| počet strán = 460
| strany = 66
}}</ref><ref>{{Citácia knihy
| kapitola zborník = slovanský
| titul = Historický slovník slovenského jazyka
| odkaz na titul = Historický slovník slovenského jazyka
| zväzok = V (R-rab — Š-švrkotať)
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
| rok = 2000
| isbn = 80-224-0628-7
| url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=slovansk%C3%BD&s=exact&c=6942&cs=&d=hssjV#
| počet strán = 690
| strany = 
}}</ref> (Pozri aj článok [[Slovania (rozlišovacia stránka)]]). 

Názvy Slováci, Slov(i)eni a Sloviaci (Slovjaci) v minulosti označovali - a názov Slovania dodnes označuje - okrem iného aj [[Slovania|Slovanov ako súhrn etník hovoriacich slovanskými jazykmi]] - porovnaj napríklad články [[Slováci (rozlišovacia stránka)]], [[Sloveni]] a [[Sloviaci]].

Niektorí súčasní autori označujú Slovákov v najstarších obdobiach názvami ''[[starí Slováci]]'' či ''Praslováci''<ref name="Maj" />.

===Maďarský názov ===
Súčasný maďarský názov Slovákov je ''szlovákok'' (jednotné číslo ''szlovák''). V minulosti sa však namiesto tohto názvu používal viacznačný názov ''tótok'' - podrobnosti pozri v článku [[tót]].

===Vývin slovenského názvu ===
Podľa [[Richard Marsina|Marsina]] et. al.: „Vzhľadom na to, že Slováci sú jedným z tých dvoch slovanských národov (druhým sú Slovinci), čo si nevytvorili vlastné etnonymum, pomenovanie „Slavus“, vyskytujúce sa v latinských listinách od 13. storočia, keď ide o územie Slovenska a domácich ľudí bývajúcich na Slovensku, je vlastné Slovákom. Pôvodným etnonymom tohto spoločenstva bolo Sloven, ktoré sa najneskôr v 15. storočí transformovalo pod cudzím vplyvom na Slovák, no ženská príslušníčka sa volala a dodnes volá Slovenka, jazyk nazývalo toto spoločenstvo vždy, až dodnes slovenským a územie, ktoré obýva, Slovenskom.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = 2. Richard Marsina, Ján Benko: Prvé storočia Slovákov v Uhorskom kráľovstve | url = http://www.litcentrum.sk/64010 | vydavateľ = Literárne informačné centrum | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2018-09-23 | miesto = Bratislava | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20180923200707/http://www.litcentrum.sk/64010 | dátum archivácie = 2018-09-23 }}</ref>

==Historické štátne útvary ==
Medzi významnejšie útvary, ktorých boli Slováci resp. ich slovanskí predkovia súčasťou, patrí [[Samova ríša]], [[Nitrianske kniežatstvo]], [[Veľká Morava|Veľkomoravská ríša]], [[Poľsko]], [[Uhorsko|Uhorské kráľovstvo]] (ktoré neskôr patrilo do [[habsburská monarchia|habsburskej monarchie]] resp. Rakúsko-Uhorska), [[Česko-Slovensko]], [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenský štát]] (1939{{--}}1945) a od roku [[1993]] samostatná [[Slovensko|Slovenská republika]].<ref name="Lexikón slovenských dejín">{{Citácia knihy
 | priezvisko = Škvarna
 | meno = Dušan 
 | odkaz na autora = Dušan Škvarna
 | spoluautori = et.al
 | titul = Lexikón slovenských dejín
 | odkaz na titul = Lexikón slovenských dejín
 | vydanie = 
 | vydavateľ = SPN
 | miesto = Bratislava 
 | rok = 1997
 | isbn = 80-08-02477-1
 | isbn2 = 978-80-08-02477-8
 | počet strán = 357
 | digitalizované = 26.sep.2008
}}</ref>

== Jazyk a kultúra ==

* [[Slovenčina]] patrí k [[západoslovanské jazyky|západoslovanskej]] skupine [[slovanské jazyky|slovanskej]] vetvy [[indoeurópske jazyky|indoeurópskej]] rodiny.
* Kultúra praveku, protohistorického a historického obdobia pozri [[Dejiny Slovenska]]

== Výskyt ==
Na Slovensku žije približne 4,56{{--}}4,86 miliónov Slovákov z celkovej populácie zhruba 5,45 milióna obyvateľov (2021).<ref group="pozn">Horná hranica zahŕňa aj obyvateľov, ktorých národnosť je vo výsledkoch sčítania uvedená ako „nezistená“.</ref><ref name="sodb-2011-narodnosti">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2021 : Obyvateľstvo podľa národnosti|url=https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-narodnosti/SR/SK0/SR|vydavateľ=Štatistický úrad SR|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=18.5.2022|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> Ďalší Slováci žijú v nasledujúcich krajinách (zoznam udáva odhady vyslanectiev a pod. a spolkov Slovákov v zahraničí na prvom mieste a oficiálne údaje krajín v rokoch 2000/2001 na druhom mieste):
* {{USA}} [[Spojené štáty|USA]] (1 200 000 / 821 325*) [<small>*podľa sčítania roku [[1990]] však bolo 1 882 915 Slovákov</small>] – emigranti z 19.{{--}}21. storočia
* {{CZE}} [[Česko]] (350 000 / 193 190*) [<small>*podľa sčítania roku [[1991]] však bolo 314 877 Slovákov</small>] – v dôsledku migrácie v rámci bývalého Česko-Slovenska, dnes kvôli pracovným miestam
* {{HUN}} [[Maďarsko]] (110 000 / 17 693*) [<small>*ale 68 852 osôb tvrdí, že hovoria po slovensky</small>] – autochtónne obyvateľstvo, ale prevažne dôsledok migrácie v rámci bývalého Uhorska po vyhnaní Turkov v 18. a 19. storočí
* {{CAN}} [[Kanada]] (100 000 / 50 860) – emigranti z 19. – 21. storočia
* {{SRB}} [[Srbsko]] (60 000 / 59 021) [najmä [[Vojvodina]] ] – emigranti z 18. a 19. storočia
* {{POL}} [[Poľsko]] (2002) (47 000 / 2 000*) [<small>* Ústredná sčítacia komisia uznala námietku Spolku Slovákov v Poľsku pokiaľ ide o toto číslo </small>] – stará menšina a dôsledok posunov hraníc počas 20. storočia
* {{ROU}} [[Rumunsko]] (18 000 / 17 199) – stará menšina
* {{UKR}} [[Ukrajina]] (17 000 / 6 397) [najmä [[Podkarpatská Rus]]] – stará menšina a dôsledok existencie bývalého Česko-Slovenska
* {{FRA}} [[Francúzsko]] (13 000/ n.a.)
* {{AUS}} [[Austrália (štát)|Austrália]] (12 000 / n.a.) – emigranti z 20. – 21. storočia
* {{AUT}} [[Rakúsko]] (10 234 / 10 234) – emigranti z 20. – 21. storočia
* {{GBR}} [[Spojené kráľovstvo]] (10 000 / n.a.)
* {{HRV}} [[Chorvátsko]] (5 000 / 4 712) – emigranti z 18. a 19. storočia
* {{ITA}} [[Taliansko]] (n.a./ 4000)
* {{RUS}} [[Rusko]] (n.a. / 2170)
* {{CHE}} [[Švajčiarsko]] (n.a. / 3000) – emigranti z 20. – 21. storočia
* {{BIH}} [[Bosna a Hercegovina]] (n.a. / 350) – dolnozemskí Slováci
* {{SVN}} [[Slovinsko]] (n.a. / 144) – dolnozemskí Slováci
* {{DNK}} [[Dánsko]] (n.a. / 100)
* {{NOR}} [[Nórsko]] (n.a. / 100)
* iné krajiny

Celkové odhady počtu Slovákov v zahraničí boli 2,7 milióna v roku [[1991]], 2,0 milióna v roku [[2001]] a 2,2 milióna v roku [[2008]].<ref name="uszz-pocty">{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Počty a odhady
 | url = http://www.uszz.sk/sk/pocty-a-odhady
 | vydavateľ = Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2018-09-23
 | miesto = Bratislava
}}</ref> Autorom odhadu je [[Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí]], ktorý za problematiku zodpovedá [[Vláda Slovenskej republiky|vláde SR]]. Strešnou organizáciou Slovákov v zahraničí je [[Svetové združenie Slovákov v zahraničí]].

== Genetika predkov dnešných Slovákov ==
Podľa [[Vladimír Ferák|Vladimíra Feráka]] CSc., ktorý je súdnym znalcom v odbore genetiky, odvetví analýzy DNA, a pedagógom na Katedre molekulárnej biológie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.vedatechnika.sk/SK/VedaASpolocnost/NCPVaT/Stranky/CoHovoriDNAoGenetickychKorenochSlovenskejPopulacie.aspx |dátum prístupu=2021-12-31 |url archívu=https://web.archive.org/web/20211231161814/https://www.vedatechnika.sk/SK/VedaASpolocnost/NCPVaT/Stranky/CoHovoriDNAoGenetickychKorenochSlovenskejPopulacie.aspx |dátum archivácie=2021-12-31 }}</ref>
* genetické korene" takmer 85 % slovenskej populácie siahajú do mladšieho [[paleolit]]u, t. j. do čias pred 20 až 50 tisíc rokmi
* teda predkovia väčšiny z nás žijú v Európe už desiatky tisíc rokov
* asi 10 % populácie má [[neolit]]ický pôvod (pred 10 tis. rokmi – prišli s neolitickou poľnohospodárskou migračnou vlnou)
* iba zvyšných cca 5% sú (asi) potomkovia neskorších migračných udalostí
* v Európe je malá korelácia medzi jazykovou a genetickou mapou: migrovali skôr kultúry ako ich nositelia
* svojím genetickým zložením sa slovenská populácia v zásade neodlišuje od ostatných (stredo)európskych populácií
* Slovákov z nás robí jazyk a kultúra, nie však genofond.

== Výskyt v stredoveku ==
Z vyhodnotenia historických geografických názvov vyplýva, že (prinajmenšom) vo vrcholnom stredoveku žili Slováci takmer súvisle okrem dnešného Slovenska a [[Slovácko|Slovácka]] prinajmenšom aj v časti [[Dolné Rakúsko|Dolného Rakúska]], vo väčšine súčasného [[Maďarsko|Maďarska]], v západnom [[Rumunsko|Rumunsku]], v dnešnej [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] a v [[Sedmohradsko|Sedmohradsku]].<ref>{{Citácia knihy
 | priezvisko = Marek
 | meno = Miloš
 | odkaz na autora = 
 | titul = Národnosti Uhorska
 | vydanie = 
 | vydavateľ = Filozofická fakulta Trnavskej univerzity
 | miesto = Trnava
 | rok = 2011
 | url = http://ff.truni.sk/sites/default/files/publikacie/marek_skriptum.pdf
 | isbn = 978-80-8082-470-9
 | kapitola = 
 | počet strán = 460
 | strany = 96{{--}}97
 | poznámka = 
}}</ref><ref group="pozn">Na základe výsledkov výskumu [[Ján Stanislav (1904)|Jána Stanislava]] v diele ''[[Slovenský juh v stredoveku]]''.</ref>

== Dejiny ==

=== Stredovek ===
Priami slovanskí predkovia Slovákov podľa v súčasnosti prevládajúceho názoru prišli na územie Slovenska v rámci sťahovania národov okolo roku [[500]] (každopádne až po roku [[471]]), a to asi v dvoch vlnách jednak zo severu a jednak z juhu. Tento názor sa presadil na prelome [[19. storočie|19.]] a [[20. storočie|20. storočia]] a podporuje ho skutočnosť, že v období od [[400 pred Kr.]] do roku [[500]] po Kr. nie sú archeológovia schopní na Slovensku žiadnu archeologickú kultúru jednoznačne identifikovať ako slovanskú, a naopak väčšinou možno jednoznačne hovoriť o keltských, rímskych či germánskych nálezoch. Napriek tomu ostávajú okolnosti slovanských populačných (ne)pohybov v strednej Európe okolo roku [[500]] do značnej miery sporné. Menšina autorov sa domnieva, že na území dnešného Slovenska (alebo jeho častiach) žili Slovania už dávno predtým. V minulosti to tvrdil napríklad [[Nestor (kronikár)|Nestor]], koncom 20. storočia ruský jazykovedec Trubačov (pravlasť Slovanov v Karpatskej kotline). Otázka príchodu predkov Slovákov je inak úzko spätá s otázkou pravlasti/etnogenézy Slovanov ako takých, kde dnes existuje veľmi veľa ďalších teórií. Prvé nesporné doklady o Slovanoch v tejto oblasti pochádzajú zo začiatku [[6. storočie|6. storočia]].

Už počas stredoveku môžeme hovoriť o Slovákoch ako o jednom z národov, ktoré sa podieľali na vzniku Uhorska.<ref name="ReferenceA"/><ref name="ReferenceB">Richard Marsina, Ján Benko: Prvé storočia Slovákov v Uhorskom kráľovstve</ref> Slovanov na Slovensku vo včasnom stredoveku súčasní autori označujú názvami: [[Sloveni|Slov(i)eni]]<ref name="ReferenceA">LUKAČKA, Ján. Slovensko vo včasnom a vrcholnom stredoveku. In: Slovenské dejiny: od úsvitu po súčasnosť. 1. vyd. Perfekt, ISBN 978-80-8046-730-2.</ref>, Slováci, [[starí Slováci]], Praslováci či predkovia Slovákov.

Či už obyvatelia [[Nitrianske kniežatstvo|Nitrianského kniežatstva]] v čase Veľkej Moravy mali zvláštny názov je sporné, pretože doklady v prospech aj neprospech tohto tvrdenia chýbajú. Cudzinci Slovanov tejto oblasti v čase Veľkej Moravy každopádne označovali ako Словъне alebo „Moravania“ alebo „moravské ľudy“. Uvedený názov Словѣне má v modernom vedeckom prepise do latinky podobu ''[[sloveni|Slověne]]'' a v súčasných textoch sa uvádza v podobe Sloveni, Slovieni, Slověni, Sloväni alebo Slovania (nie nevyhnutne Slovania v dnešnom význame), keďže presná dobová výslovnosť [[ѣ]] (v prepise: ě) sčasti nie je istá – porovnaj v článkoch [[jať (hláska)]] a [[Sloveni]]. Tu treba poznamenať:
* Moravania tu je označenie obyvateľov štátu Veľká Morava, prípadne vládnucej vrstvy Veľkej Moravy, nie etnika
* V čase Veľkej Moravy sa, zdá sa, ako „Slověne“ označovali všetci slovanskí obyvatelia Karpatskej kotliny (vrátane Slovincov a Slavóncov), pričom „slovenské“ jazykové územie vtedy pokrývalo minimálne aj väčšinu dnešného Maďarska, časti Sedmohradska a Moravu.
* Z neskoršieho obdobia stredoveku je doložené systematické označovanie Slovákov v latinských a iných textoch ako Sclavi (t. j. „Slověne“) na rozdiel od Česi, Poliaci, Moravania a podobne, prípadne ako „Nitrianski Slovania“ (Sclavi Nitriensis) alebo „Uhorskí Slovania“. 
* Slováci sa vlastne dodnes označujú ako „Slověne“ (porovnaj tvar: Slovenka, slovenský, Slovensko)
* Podľa slovenských jazykovedcov sa jazykové odčleňovanie „slovenských“ nárečí od ostatných slovanských nárečí začalo už v [[6. storočie|6. storočí]], v [[8. storočie|8. storočí]] nastala druhá fáza jazykovej genézy a v [[10. storočie|10. storočí]] sa proces vzniku slovenčiny definitívne zakončil.<ref>ŠKVARNA, Dušan, et.al Lexikón slovenských dejín. ISBN 8010008729.</ref>

Z týchto skutočností rôzni autori robia rôzne závery, napríklad aj záver, že sa slovo „Slověne“ už vtedy vzťahovalo na Slovákov. Po rozpade Veľkomoravskej ríše (zač. 10. storočia) prispela izolácia Slovákov, ktorí sa postupne stávali súčasťou Uhorska od (dnešných) Moravanov, ktorí sa postupne stávali súčasťou Česka, k vytvoreniu špecifickej slovenskej národnosti či slovenského národa. Z vrcholného stredoveku máme latinské písomné doklady o tom, že Slováci sami seba označovali „Slovienin“. Latinské prameň ich označujú ako „S(c)lavus“ a pod., a to na rozdiel od „Čech“, „Poliak“, atď. Slovo Slovák je po prvý raz písomne doložené v Poľsku v roku [[1291]] ako časť osobného mena krakovského mešťana Matúša Slováka.<ref>{{Citácia periodika  
  | priezvisko = Uhlár
  | meno = Vlado
  | odkaz na autora = 
  | titul = O pôvode názvov Slovák, Slovensko a slovenčina
  | periodikum = Kultúra slova
  | odkaz na periodikum = Kultúra slova
  | rok = 1992
  | ročník = 26
  | číslo = 8
  | strany = 230{{--}}236
  | url = http://www.juls.savba.sk/ediela/ks/1992/8/ks1992-8.pdf
  | dátum prístupu = 6.11.2015
  | issn = 0023-5202
}}</ref> Známe je žilinské ''[[Privilegium pro Slavis]]'' kráľa [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovíta Veľkého]] z roku [[1381]] garantujúce paritné zastúpenie Nemcov a Slovákov v mestskej rade. Od [[13. storočie|13. storočia]] slovenskí mešťania dokázateľne používali v písomnej komunikácii slovenčinu, od [[15. storočie|15. storočia]], dôsledkom [[Husitstvo|husitských]] „spanilých jázd“, teda nájazdov na mestá západného Slovenska, ako aj pobytom [[Bratríci|bratríkov]] pod kapitanátom [[Ján Jiskra z Brandýsa|Jána Jiskru z Brandýsa]] sa na Slovensku rozširuje spisovná čeština. Množia sa listiny písané jednak česky, v mestách ale už pozmeneným jazykom – slovakizovanou češtinou. Aj kráľovská kancelária [[Matej I.|Mateja Korvína]] používala češtinu ako jeden zo svojich úradných jazykov.

== Poznámky ==
{{referencie|skupina=pozn}}

== Referencie ==
{{referencie|1}}

== Literatúra ==
* {{Citácia knihy | priezvisko = Barnovský | meno = Michal | spoluautori = a kol. | odkaz na autora =  | titul = Dokumenty slovenskej národnej identity a štátnosti | vydanie =  | vydavateľ = Národné literárne centrum | miesto = Bratislava | rok = 1998 | počet strán = 513 | url = http://www.litcentrum.sk/dokumenty_statnosti | isbn = 80-88878-43-8 | url archívu = https://web.archive.org/web/20180923200823/http://www.litcentrum.sk/dokumenty_statnosti | dátum archivácie = 2018-09-23 }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Marsina | meno = Richard | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Mulík | meno2 = Peter | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Etnogenéza Slovákov : kto sme a aké je naše meno | vydanie = | vydavateľ = Matica slovenská | miesto = Martin | rok = 2009 | počet strán = 179 | url = | isbn = 978-80-7090-940-9}}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Marek | meno = Miloš | odkaz na autora = | titul = Národnosti Uhorska | vydanie = | vydavateľ = Filozofická fakulta Trnavskej univerzity | miesto = Trnava | rok = 2011 | url = http://ff.truni.sk/sites/default/files/publikacie/marek_skriptum.pdf | isbn = 978-80-8082-470-9 | počet strán = 460}}

== Pozri aj ==
* [[:Kategória:Slovenské osobnosti]]
* [[Slováci v Chorvátsku]]
* Slováci v Srbsku – [[Vojvodina]]
* [[Slováci v Rumunsku]]
* [[Slováci v Maďarsku]]

== Iné projekty ==
{{projekt|q=Slovenské príslovia|q_štítok=slovenské príslovia}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.sav.sk/journals/hum/full/hum197b.pdf Marsina: Etnogenéza Slovákov (po anglicky)]
* [https://web.archive.org/web/20070710124048/http://www.snm.sk/old/zbornik/zbornik_contents.htm Štúdie o raných Slovákoch (po anglicky)]
* [http://www.juls.savba.sk/ks/1992/8/ks1992-8.pdf O pôvode názvov Slovák, Slovensko... v časopise Kultúra slova]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
* [http://www.czsk.net/zrkadlenie/jesen_2004/kruzliakevropa.html Kružliak, I.: Exil, domov, Franken-EURÓPA JE NAŠOU SPOLOČNOU VLASŤOU – Príspevok k histórii česko-slovenských vzťahov – Franken, október 1989 in ZRKADLENIE-ZRCADLENÍ česko-slovenská revue, jeseň 2004]
* [http://www.juls.savba.sk/ediela/sr/1986/5/sr1986-5-lq.pdf Palkovič, K.: Slovenské nárečia v Rakúsku, Slovenská reč 1986, č. 5, str. 264 a nasl.]

[[Kategória:Slováci| ]]
[[Kategória:Slovania]]
[[Kategória:Etniká, národy a národnosti]]