Preskočiť na obsah

Snochačestvo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Snochačestvo (z rus. сноха – snocha - synova manželka (nevesta), čes. snacha) je starý slovanský zvyk keď svokor mal pohlavný styk so synovou manželkou v prípade ak bol syn ešte nedospelý, alebo bol dlhodobo neprítomný. Deti narodené z takéhoto spojenia boli právoplatnými deťmi syna a jeho manželky.

Prichádzajúca kresťanská (pravoslávna) cirkev začala tento zvyk odsudzovať a označovať za incest.

Predpokladá sa, že tento zvyk bol prejavom matriarchátu Slovanov a splnenia ženinho práva na plodnosť. Až v 18. a 19. storočí prerástol v Rusku v prejav patriarchálnej nadvlády alebo "rodinnej prostitúcie", ktorý súvisel najmä s povinným odchodom synov - nevoľníkov - na sezónne poľnohospodárske práce.