Software as a service

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Software as a service (SaaS – Softvér ako služba) je model nasadenia softvéru, kedy dochádza k hosťovaniu aplikácie prevádzkovateľom služby. Služba je ďalej ponúkaná zákazníkom cez Internet. Eliminovaním potrieb inštalácie a prevádzky aplikácie na vlastných zariadeniach sa SaaS v poslednej dobe stáva obľúbeným spôsobom prevádzky aplikácie. SaaS vznikla ako reakcia na potrebu znižovania nákladov na softvér, rýchleho nasadenia a outsourcingu. Využívaním SaaS môžu firmy tiež redukovať priame náklady na nákup softvéru, keďže náklady na licenciu on-demand bývajú menšie a zároveň nie je potrebná napríklad licencia na servery.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

O koncepte "software as a service" sa prvýkrát začalo hovoriť v roku 1999 a toto riešenie bolo považované ako veľmi perspektívne v Bennett et al. - téma "Service Based Software"[1]. Aj keď pojem "software as a service" bol od tejto doby veľa zmieňovaný, skratka SaaS bola prvýkrát použitá o niekoľko rokov neskôr v knihe "Strategic Backgrounder: Software as a Service"[2] od Software & Information Industry's eBusiness Division, ktorá bola publikovaná vo februári 2001.

V posledných rokoch vďaka navýšeniu prenosovej kapacity Internetu a sietí WAN sa rozvinul outsourcing informačných systémov hosťovaním aplikácií. Pomocou outsourcingu sa podniky snažia predovšetkým vytesniť maximum aktivít, ktoré nesúvisia s primárnym predmetom ich podnikania, mimo rámca organizácie. Ďalšími cieľmi je zlepšenie cash flow, eliminácia rizík a rozloženie nákladov na softvér v čase takým spôsobom, aby nedochádzalo k zbytočnému jednorazovému finančnému zaťaženiu. SaaS umožňuje tiež rozvoj systému bez investícií do hardvéru a iba dochádza k nákupu nových licencií na užívateľa.

Predchodcom SaaS bol obchodný model ASP (Application Service Provisioning), ale pred časom relatívne zanikol. Teraz sa vďaka zvýšeniu kapacity Internetových prípojok vracia v podobe konceptu SaaS (Software as a Service) využívajúceho hosting aplikácií.

SaaS[upraviť | upraviť zdroj]

Pojem SaaS je často spájaný prevažne s business softvérom a hlavne so spôsobom lacného obstaranie aplikácie, ktorá by ponúkala rovnakú funkcionalitu ako klasické riešenie, ale za oveľa menšie finančné prostriedky. Často býva tiež tento koncept zamieňaný s pojmom Web 2.0, ale hlavná odlišnosť so SaaS je, že sa jedná o klasické riešenie informačného systému, ktoré je ponúkané cez webové rozhranie.

Nasadením SaaS riešenia odpadajú investície do aplikačného softvérového balíka, ktoré sa odpisujú niekoľko rokov. Zákazník jednoducho využíva softvérovú funkcionalitu na diaľku ako službu. Ďalej zákazník platí prevádzkové náklady, ktoré možno jednoducho priamo odpísať ako prevádzkové náklady. SaaS aplikácie sú obvykle účtované vo forme poplatku na užívateľa. Občas SaaS býva účtovaný za určitý minimálny počet užívateľov a je obvyklé pridávanie extra poplatkov za pridané služby, priestor v databáze na pevnom disku a podobne. Ceny na užívateľa sa tiež väčšinou neodlišujú medzi typmi užívateľov, čo býva typické u klasických softvérových aplikácií.

Poskytovateľ Saas softvéru môže hosťovať aplikáciu na vlastných serveroch, alebo táto funkcia môže byť zverená tretej strane. Typickým príkladom je napríklad hosťovaná aplikácia Microsoft Dynamics CRM, kedy je v Severnej Amerike ponúkaná v rámci Live účtov a v Českej republike túto aplikáciu hosťuje a ponúka na svojich zariadeniach spoločnosť Logos pod názvom CRM Hosting. Pokiaľ sa jedná o CRM, čo je v súčasnej dobe asi najčastejšie príklad Saas, tak ako prvá prišla s touto funkcionalitou spoločnosť Salesforce. V súčasnosti podobné riešenie nasadzuje práve Microsoft alebo Oracle-Siebel, ako reakcia na silné postavenie konkurencie. Medzi ďalšie aplikácie, ktoré sú ponúkané formou SaaS patria napríklad video konferencie, systém pre výmenu dát v oblasti dopravy a logistiky pod názvom Cargopass či aplikácie pre riadenie ľudských zdrojov, účtovníctvo, e-mail a podobne.

Limitujúce faktory[upraviť | upraviť zdroj]

SaaS bol pôvodne považovaný ako potenciálne bezpečnostné a operačné riziko. Mnoho firiem si praje držať vlastné dáta pod internou kontrolou. V poslednej dobe ale SaaS poskytovatelia majú zabezpečené servery a dáta lepšie ako vôbec samotní zákazníci môžu mať a ponúkajú často ďalšie pridané služby ešte pre lepšie zabezpečenie. Ďalej je známa skutočnosť, že väčšina krádeží dát je vykonávaná vlastnými zamestnancami a nie konkurenciou a podobne.

Ďalším často spomínaným limitujúcim faktorom je obtiažna customizácia. V dnešnej dobe ale už veľa poskytovateľov upravilo svoje aplikácie tak, že umožňujú relatívne jednoducho rozsiahle úpravy aplikácie a zároveň veľmi intuitívne. Zákazník je teda schopný sám upraviť aplikáciu podľa svojich potrieb. Ďalej poskytovatelia ponúkajú ďalšie pridané služby a balíky pre customizáciu podľa jednotlivých segmentov podnikania a podobne. Problém, ktorý stále pretrváva, je ťažšie prepojenie s ostatnými firemnými aplikáciami. Poskytovatelia, ale postupne pridávajú funkčnosti, ktoré túto situáciu zlepšujú.

Prínosy SaaS[upraviť | upraviť zdroj]

Model SaaS prináša zákazníkovi aj dodávateľovi výrazné výhody. Hlavným kladom pre obe strany je, že spolu zdieľajú riziká aj odmeny. Z hľadiska zákazníka ide ďalej predovšetkým o nasledujúce prínosy:

  • Počiatočné náklady sú výrazne nižšie.
  • Náklady sú vopred známe a bez prekvapivých navýšení.
  • Súčasťou služby je priebežné vylepšovanie softvéru a podpora.
  • Zákazník sa môže slobodne rozhodnúť prejsť k inému dodávateľovi, ak služba nespĺňa očakávané prínosy. Nutné však podotknúť, že prechod môže byť komplikovaný.
  • Redukovať dodatočné náklady a zamerať sa na core-business.
  • Zákazník vie, že nebude kupovať "shelfware" - softvér, ktorý bude len ležať na polici.

Z hľadiska dodávateľa určite stoja za zmienku nasledujúce výhody:

  • Môže sa spoľahnúť na tržby z pravidelných splátok.
  • Lepšie prispôsobenie jednotlivým zákazníkom.
  • Môže lepšie štruktúrovať upgrade softvéru a technickú podporu.
  • Obchodný model sa odvíja od poskytovanej služby a jej prínosu pre zákazníka, dodávateľ tak má lepšiu šancu, že si udrží zákazníkov.
  • Môže uplatniť alternatívny licenčný model, ktorý vedie k prírastkovému podnikaniu.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Service Based Software, Bennet et al. 1999
  2. Strategic Backgrounder: Software as a Service
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Software as a service na českej Wikipédii.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]