Songcän Gampo
| Songcän Gampo | |
| Tibetský panovník | |
 | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Predchodca | Namri Söngcan |
| Nástupca | Gungsong Gungcän, Mangsong Mangcän |
| Biografické údaje | |
| Narodenie | asi 605/617 |
| Úmrtie | asi 649 |
| Rodina | |
| Manželka | |
| Odkazy | |
 | Songcän Gampo (multimediálne súbory na commons) |
Songcän Gampo (po tibetsky སྲོང་བཙན་སྒམ་པོ་, Wylie Srong-btsan sGam-po) (605/617–649) bol významný panovník Tibetu. Je známy predovšetkým ako „prvý tibetský budhistický kráľ“.
Narodil sa pravdepodobne rok pred nástupom čínskej dynastie Tchang, čo by vychádzalo na rok 617.[1] Vládu nad Tibetom prevzal v roku 630 po svojom otcovi Namri Söngcanovi.
Manželky[upraviť | upraviť zdroj]
Krátko potom, čo sa Songcän Gampo stal tibetským panovníkom, dal vyslať posolstvo do Nepálu, ktoré u tamojšieho kráľa Amšuvarmana žiadalo ruku nepálskej princeznej Bhrkutí Déví (medzi Tibeťanmi známa ako Balza, „nepálska princezná“). Nepálsky kráľ so sobášom súhlasil, a tak sa Brkutí Déví začala chystať na cestu do Songcän Gampovho sídelného mesta Lhasy. Okrem iného si so sebou do vzala sochu Budhu Akšóbhju.[2] Podľa Karla Wernera však nie je existencia Bhrkutí Déví podložená spoľahlivými zdrojmi a skôr je to legendárna než historická postava.[3]
V nasledujúcich rokoch sa Songcän Gampo začal uchádzať o ďalšiu ženu, čínsku princeznú Wen-čcheng (známu aj ako Gjaza, „čínska princezná“), vnučku tchangského císára Tchaj-cunga. O jej ruku sa však Songcän Gampo stretol najskôr s turkickým vládcom Thokikim a potom aj so samotným čínskym cisárom. Tibetská armáda však s počtom na 200 000 mužov porazila aj turkickú armádu, aj vojská čínskeho cisára. Ten sa preto podvolil Songcän Gampovej vôli a poslal Wen-čccheng do Lhasy. Rovnako ako Bhrkutí Déví aj čínska princezná si so sebou priniesla sochu Budhu, nie však Akšóbhju, ale Šákjamuniho.[4] Wen-čcheng mala byť vtelením Táry,[5] obľúbenej ženy bódhisattvu. Práve tieto dve princezné mali do Tibetu prvýkrát priniesť buddhizmus.
Nástup buddhizmu[upraviť | upraviť zdroj]
Podľa tradičného podania budhizmus prijal vďaka vplyvu svojich žien aj Songcän Gampo. Zavrhol tak bön, ktorý bol vtedy v Tibete veľmi rozšírený. Songcän Gampov krok bol založený skôr na pragmaticko-politických dôvodoch než na vnútornom obrátení.[3]
Pre sochy, ktoré si so sebou princezné do Tibetu priniesli, boli postavené dva chrámy. Pre Budhu Akšóbhju, teda sochu Bhrkutí Déví, bol postavený chrám Džókhang a pre sochu Wen-čcheng bol postavený chrám s názvom Ramočhe. V neskorších rokoch pod hrozbou napadnutia Lhasy čínskymi vojskami boli obe sochy ukryté. Socha Brkutí Déví bola zakopaná a socha Wen-čcheng bola zamurovaná v Džókhangu. Neskôr boli sochy opäť nájdené a umiestnené späť do chrámov, no socha Wen-čcheng do Džókhangu a Bhrkutí Déví do chrámu Ramočhe.[6]
Počas Songcän Gampovej vlády bola do Indie vyslaná skupina šestnástich učencov vedená Sambhótom, aby tam študovala sanskrt a indické písma. Späť do Tibetu sa vrátil iba Sambhóta, ktorý potom na základe svojich znalostí písiem gupta a brahmí zostrojil tibetské písmo.[4] Songcän Gampo podnikol aj niekoľko vojnových výprav. Jeho armáda mala viesť víťaznú bitku aj s indickým panovníkom Ardžunom, nástupcom kráľa Haršu, ale indické pramene sa o tejto bitke nezmieňujú.[7]
Nie je presne isté, na čo Songcän Gampo zomrel. Je možné, že podľahol bližšie neobjasnenej epidémii na mieste zvanom Phänpo. Jeho hrob sa nachádza v Čhonggjä v údolí rieky Jarlung.[8]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Žagabpa, 36.
- ↑ Žagabpa, 36 – 37.
- ↑ a b Werner, 611.
- ↑ a b Žagabpa, 37.
- ↑ LOPEZ, Donald S.. Preklad:Lenka Borecká. Příběh buddhismu: průvodce dějinami buddhismu a jeho učením. Brno : Barrister & Principal, 2001. ISBN 80-86598-54-3. S. 73. (po česky)
- ↑ DOHNALOVÁ, Monika. Nejstarší tibetské dějiny a tři dharma králové [online]. TIBINFO, [cit. 2009-03-13]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ Žagabpa, 39.
- ↑ Žagabpa, 39 – 40.
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- TARTHANG TULKU. Starověký Tibet. Praha : Vyšehrad, 2006. ISBN 80-7021-844-4. (po česky)
- WERNER, Karel. Náboženské tradice Asie: od Indie po Japonsko. Brno : Masarykova univerzita, 2002. ISBN 80-210-2978-1. (po česky)
- ŽAGABPA, Cipön Wangčhug Dedän. Dějiny Tibetu. Praha : Nakladateľstvo Lidové Noviny, 2000. ISBN 80-7106-410-6. (po česky)
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Songcän Gampo
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Songcän Gampo na českej Wikipédii.