Preskočiť na obsah

Stanislav I. (Poľsko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Stanislav I. Leszczyński)
Stanislav I. Leszczyński
poľský kráľ a vojvoda lotrinský
Portrét Stanisława Leszczyńskeho Jean Girardet, Múzeum Czartoryskich
Portrét Stanisława Leszczyńskeho Jean Girardet, Múzeum Czartoryskich
Narodenie20. október 1677
Ľvov, Republika Poľskej koruny a Litovského veľkokniežatstva
Úmrtie23. február 1766 (88 rokov)
Lunéville, Francúzsko
PodpisStanislav I., podpis (z wikidata)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Stanislav I.

Stanislaw Leszczyński – Stanislav I. – Stanisław Bogusław Leszczyński (rod Wieniawa) (* 20. október 1677, Ľvov, Republika Poľskej koruny a Litovského veľkokniežatstva – † 23. február 1766, Lunéville, Francúzsko) bol poľský kráľ a vojvoda lotrinský.

Bol synom Rafaela Leszczyńského, poznaňského vojvodu, a Anny Kataríny Jablonovskej, dcéry Stanislava Jána Jablonovského a Marianny Kazanovskej. Väčšiu časť vzdelania získal doma, od domácich a učiteľov povolaných zo zahraničia. Navštevoval tiež Protestantské gymnázium v Lešne. V rokoch 1695 – 1696 absolvoval cestu po Európe. Až do smrti otca, v r.1703 zotrvával zrejme v jeho tieni. Na volebnom sneme v r. 1697 pridal sa súčasne s otcom na stranu syna zomrelého kráľa, Jakuba Sobieského, ale nakoniec podporil kurfirsta saského. Nový kráľ sa mu odvďačil tým, že ho menoval kráľovským čašníkom. V r.1699 Leszczyński sa stáva Poznaňským vojvodom. Situácia sa zmenila po vypuknutí severnej vojny v 1700 a po vtrhnutí švédskeho vojska do Poľska.

Po obsadení Varšavy švédskym vojskom v r.1704, časť poľskej šľachty uzavrela tzv. Litovskú konfederáciu a 16. februára zvrhla Augusta II. Saského z trónu. Leszczyński, ako delegát konfederácie sa zišiel v apríli so švédskym kráľom Karolom XII. v Lidzbarku. Švédsky panovník oceniac jeho konexie vo Veľkopoľsku odporučil ho ako kandidáta na trón. Leszczyński na začiatku sľúbil, že korunu prijme iba do depozitu a odovzdá ju Jakubovi Sobieskému. Sľub však nedodržal. 2. júla toho istého roku, bol narýchlo zvolaný volebný snem, za účasti asi pol tucta kastelánov a niekoľkých pánov, do švédskeho vojenského tábora pri Varšave ktorý iba formálne potvrdil voľbu nového kráľa.

Po celé 5-ročné obdobie Leszczyńského panovania trvala v Poľsku vojna proti švédskej okupácii, pri čom August II. Wettin až v r. 1706 sa zriekol poľskej koruny v prospech nového kráľa. Po porážke ruskou expedičnou armádou, pri Poltave, 8. júla 1709, Švédi opustili územie Poľska. Hneď za nimi sa vrátil August II., znovu, ako kráľ Poľský a Leszczyński, utiekol so svojimi mnohými stúpencami do Istanbulu. Tam sa snažil primäť sultána k vojne Turecka proti Rusku a Poľsku, čo sa mu nepodarilo.

Nasledujúcich 22 rokov sa zdržiaval vo Francúzsku. V roku 1725 sa jeho dcéra Mária vydala za, o osem rokov mladšieho francúzskeho kráľa, vtedy 15-ročného Ľudovíta XV. Neskôr sa Ľudovít XV. osobne neúspešne angažoval za návrat svojho svokra na poľský trón, po smrti Augusta II. V r. 1733. Leszczyński vtedy odišiel na voľby do Varšavy, podporovaný peniazmi svojho zaťa. Jeho opätovné zvolenie za kráľa sa stalo príčinou nástupníckej vojny o poľský trón. Nasledovala vojenská intervencia Ruska, Rakúska a Saska, za ktorých podpory sa stal kráľom August III. Wettin. Leszczyńského strana sa postavila na väčší odpor iba v Gdansku, čakajúc tam na pomoc Francúzska. Prišiel však iba neveľký intervenčný oddiel o počte 2400 mužov, ktorý Rusi a Sasi rýchlo rozprášili. Gdansk sa tak vzdal a kapituloval po niekoľkomesačnom obliehaní (obliehanie trvalo od októbra 1734 do 30. júna 1735). Leszczyńského stúpenci potom uznali Augusta III. a on sám preoblečený za sedliaka utiekol do Kráľovca (teraz Kaliningrad) v Prusku. Tam sa uzavrela nová vojenská konfederácia na obranu jeho voľby. Po jej rozbití a po dohode Francúzska s Rakúskom – bol Leszczyński nútený zriecť sa koruny a vrátiť sa do Francúzska.

26. januára 1736 definitívne abdikoval na poľský trón a ako kompenzáciu prijal titul vojvodu a stal sa doživotným vládcom bohatého Lotrinského vojvodstva, ktoré múdro a spravodlivo spravoval, čím si získal u domáceho obyvateľstva prídomok „kráľ dobrodinec“. Celý zvyšok života venoval vede a dobročinnosti. Bol známy hlavne ako zakladateľ Akadémie v Lunéville, mecenáš umenia a vied.

Zomrel vo veku 88 rokov. Bol najdlhšie žijúcim kráľom Poľska.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]


Stanislav I.
Rody poľskej šľachty
Vladárske tituly
Predchodca
August II. Silný
kráľ
17061709
Nástupca
August II. Silný


Stanislav I.
Rody poľskej šľachty
Vladárske tituly
Predchodca
August II. Silný
kráľ
17331736
Nástupca
Augustus III. Wettin