Stanné právo
Stanné právo (kalk z nem. Standrecht) alebo štatárium (z lat. iudicium statarium < iudicium – súd, rozsudok, súdne vyšetrovanie + stare – stáť) (zastarano: náhle právo[1]) je mimoriadny právny režim v celom štáte alebo v jeho časti počas výnimočného stavu, s cieľom potlačenia trestnej činnosti, keď sa fungovanie civilnej moci považuje za nedostatočné.[2] Charakterizuje sa prísnejšími trestmi za trestné činy (spravidla trestmi smrti), zrýchleným trestným konaním a pozastavením niektorých občianskych práv a slobôd.
Vyhlasuje sa v prípade bezprostredného ohrozenia štátu alebo bezpečnosti občanov, čiže pri občianskej vojne (prípadne veľkých občianskych nepokojoch) alebo pri napadnutí štátu.
Súdy zriaďované v prípade vyhlásenia stanného práva sa označujú ako stanné súdy. Na území Slovenska mali charakter takýchto súdov mimoriadne ľudové súdy, zriadené podľa nariadenia Slovenskej národnej rady č. 33/1945 Zb. n. SNR z 15. mája 1945 o potrestaní fašistických zločincov, okupantov, zradcov a kolaborantov a o zriadení ľudového súdnictva, v ktorých po maximálne trojdňovom súdnom konaní vynášali rozsudky senáty, ktoré sa skladali z neprávnikov.
V Česko-Slovensku sa inštitút stanného práva definitívne zrušil zákonom č. 178/1990 Zb., ktorým sa vypustila patričná časť Trestného poriadku (§ 307 – 314 zákona č. 141/1961 Zb).
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Štatárium. In: BUJNÁK, Pavel, ed. Slovenský náučný slovník : príručná encyklopedia vedomostí v troch dieloch. Zväzok III N – Ž. Praha-Bratislava : Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. 348 s. S. 240-241.
- ↑ Báliková, J. a kol. Ilustrovaná encyklopédia ľudskej vzdelanosti. Reader's Digest Výber, Bratislava, 2009, s. 297
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Stanné právo
|
Tento článok týkajúci sa práva je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |