Stará Blatina
| Stará Blatina | |
| Blatina | |
| vodný tok | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Bratislavský |
| Okres | Pezinok |
| Obce | Pezinok, Svätý Jur |
| Prítoky | |
| - ľavostranné | Vidlárová |
| - pravostranné | Babský jarok, Žilový jarok |
| Prameň | Pezinské Karpaty, Kuchynská hornatina |
| - poloha | Čertov kopec |
| - výška | cca 650 m |
| - súradnice | 48°22′31″S 17°12′36″V / 48,3753°S 17,2101°V |
| Ústie | Podunajská rovina |
| - poloha | Čierna voda |
| - výška | cca 129 m |
| - súradnice | 48°14′42″S 17°14′56″V / 48,2451°S 17,2488°V |
| Dĺžka | cca 19 km |
| Rád toku | IV. |
| Číslo hydronyma | 4-21-15-792 |
| Povodie | Dunaj |
  Poloha ústia
| |
 Interaktívna mapa toku
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Stará Blatina[1][2] staršie aj Blatina[1] je vodný tok v Malých Karpatoch a na Podunajskej rovine[3] na území okresu Pezinok. Je ľavostranným prítokom Čiernej vody[4], no tiež jednou zo zdrojníc Šúrskeho kanála.[2] Má dĺžku približne 19 km a je tokom IV. rádu. Na hornom toku vedie územím Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty.[5]
Vzhľadom na sporné vymedzenie toku (pozri nižšie), vychádza tento článok z podkladov Úradu geodézie, kartografie a katastra SR.[2][1]
Definície toku
[upraviť | upraviť zdroj]Stará Blatina/Blatina pramení v Malých Karpatoch pod hrebeňom, na úbočí Čertovho kopca a následne tečie juhovýchodne do Pezinka. V literatúre a na mapách možno nájsť minimálne nasledujúce 4 rôzne definície ďalšieho, teda spodného toku Blatiny:
- 1. Blatina končí v severnej časti obce Pezinok resp. niekde okolo Bratislavskej ulice v Pezinku (Pokračovanie Blatiny sa potom nazýva Pezinský potok resp. Šúrsky potok).
- 2. Blatina končí južne od Pezinka ústím do Šúrskeho kanála, čiže končí tam, kde sa začína Šúrsky kanál alebo inými slovami tam, kde sa končí Viničiansky kanál
- 3. Blatina končí ústím do Čiernej vody na severоvýchodnej hranici rezervácie Šúr, t. j. Blatina podľa tejto definície pozostáva z Blatiny podľa definície 2 a Starej Blatiny
- 4. Blatina končí ústím do Malého Dunaja pri obci Zálesie, t. j. Blatina podľa tejto definície pozostáva z Blatiny podľa definície 2 a Šúrskeho kanála (vrátane koncovej časti Šúrskeho kanála medzi vlastným kanálom a Malým Dunajom).
Treba dodať, že v minulosti sa Blatina (podľa definície 3 a teda automaticky aj podľa definícií 1 a 2) niekedy považovala za horný tok Čiernej vody, teda za súčasť Čiernej vody.
Iné názvy
[upraviť | upraviť zdroj]Alternatívne názvy sú Blatnica (zriedkavé), Pezinský potok (obyčajne najmä pre časť nachádzajúcu sa v meste Pezinok alebo pre definíciu 4), Šúrsky potok (obyčajne najmä pre Starú Blatinu alebo Starú Blatinu a úsek po Bratislavskú cestu v Pezinku), Sajloch/Sajlok/Saulak (ľudové/nárečové názvy), Starý Sajloch (ľudový názov najmä pre definíciu 2). Staršie oficiálne názvy sú (spravidla definícia č. 3) Saulacke(n) či Hrubá dolina. Blatina podľa definície č. 4 sa niekedy na mapách označuje ako Šúrsky kanál či (staršie) kanál Blatina, toto označenie je ale nepresné, lebo kanál tvorí v skutočnosti len časť tohto toku a napríklad aj v zozname štandardizovaných názvov ÚGKK sa rozlišuje medzi Blatinou a Šúrskym kanálom.[6][7][8][9][10][11][12][13]
Priebeh toku
[upraviť | upraviť zdroj]Vodný tok pramení v strednej časti Malých Karpát, v podcelku Pezinské Karpaty a ich geomorfologickej časti Kuchynská hornatina[14], na juhozápadnom úbočí Čertovho kopca (752 m n. m.)[15], v nadmorskej výške približne 650 m n. m.[4] Od prameňa tečie zalesneným údolím[4] južným až juhovýchodným smerom cez oblasť Židovo[15], priberajúc menšie prítoky. V rámci pohoria prechádza z geomorfologickej časti Kuchynská hornatina do časti Homoľské Karpaty.[14] Prijíma ľavostrannú Vidlárovú[4] a vedie Hrubou dolinou na juh, k ceste II/503. Pri kameňolome priberá pravostranný Babský jarok[4] a lemujúc cestu opúšťa Chránenú krajinnú oblasť Malé Karpaty.[5] Preteká oblasťou Píla[15], kde priberá pravostranný Žilový jarok a onedlho sa ľavostranne oddeľuje rameno, nazývané Cajlanský náhon. Pred vstupom do Pezinka sa dočasne stáča takmer na východ, priberá spomínané rameno a pravostranný Butlerov jarok. Z Malých Karpát prechádza do Podunajskej pahorkatiny, jej podcelku Trnavská pahorkatina a časti Podmalokarpatská pahorkatina.[3] Pokračuje intravilánom mesta, kde sa veľkým oblúkom stáča na juh a juhozápad, lemujúc okraj centra.[2] Z Podunajskej pahorkatiny sa dostáva na Podunajskú rovinu[14], opäť sa točí na juh, prijíma pravostranný prítok z lokality Rozárka a onedlho križuje cestu II/502 a železničnú trať Bratislava – Žilina.[5] Opúšťa mesto a poľnohospodársky využívaným územím sa postupne stáča na juhozápad.[4] V lokalite Popriečne priberá ľavostranný Viničniansky kanál, v ktorého priamom smere nadväzuje Šúrsky kanál, odvádzajúci veľkú časť tunajších vôd.[2]
Stará Blatina pokračuje ako malý vodný tok lemovaný nesúvislým porastom juhozápadným smerom oblasťou Jurské, západne od Slovenského Grobu.[15] Na dolnom toku vstupuje do geomorfologickej časti Šúr[14], tečie cez Močariny do lokality Nové lúky, kde sa na okraji národnej prírodnej rezervácie Šúr, v nadmorskej výške približne 129 m n. m.[2] ľavostranne vlieva do Čiernej vody v povodí Malého Dunaja.[5]
Stará Blatina pramení a preteká najskôr územím mesta Pezinok, v dolnej časti prechádza do katastra mesta Svätý Jur, v okrese Pezinok v Bratislavskom kraji.[4][1]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 3 4 Názvy vodných tokov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2026-06-26]. Dostupné online.
- 1 2 3 4 5 6 Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Základná mapa [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2026-06-26]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
- 1 2 Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, [cit. 2026-06-26]. Dostupné online.
- 1 2 3 4 5 6 7 Turistická mapa [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2026-06-26]. Dostupné online.
- 1 2 3 4 Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2026-06-26]. Dostupné online.
- ↑ BELÁKOVÁ, M. Hydronymia severnej časti povodia Malého Dunaja. Trnava: Trnavská univerzita v Trnave, 2014, S. 11 a heslá Blatina a Šúrsky kanál (Poznámka: V texte je chybne uvedený rok výstavby Šúrskeho kanála (správne má byť 1943). Okrem toho je na viacerých miestach nesprávne uvedené, že Šúrsky kanál sa nachádza v miestach bývalého toku Blatiny, čo je chyba, pretože Šúrsky kanál bol vykopaný židovskými väzňami úplne inde, než bola bývalá Blatina, čo si možno ľahko overiť na ktorejkoľvek staršej mape a v iných zdrojoch, pozri napr. , , Archivované 2022-01-21 na Wayback Machine)
- ↑ Názvy vodných tokov – ÚGKK SR
- ↑ Názvy kanálov – ÚGKK SR
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-07-18]. Dostupné online.
- ↑ Pezinok [online]. zskupk.edu.sk, [cit. 2019-07-18]. Dostupné online.
- ↑ KRAMÁRIK, Jozef. Podrobný autoatlas. Slovenská republika. 1. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, š. p., 1995. 132 s. ISBN 80-85510-57-X.
- ↑ Malé Karpaty – letná turistická mapa. 4. prepracované vydanie. Bratislava: Slovenská kartografia, 1991
- ↑ Mapy Google [online]. google.com, [cit. 2019-07-18]. Dostupné online.
- 1 2 3 4 KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2026-06-26]. Dostupné online.
- 1 2 3 4 TM 127 Malé Karpaty – Bratislava: turistická a cyklistická mapa 1:50 000. 7. vyd. Kynceľová : VKÚ Harmanec, 2023. Dostupné online. ISBN 978-80-99934-58-1.
