Stará pošta (Pazardžik)
| Stará pošta v Pazardžiku (Старата поща в Пазарджик) | |
| historická budova pošty | |
 pohľad na centrálnu časť budovy s vežou s hodinami
| |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Oblasť | Pazardžik |
| Okres | Pazardžik |
| Mesto | Pazardžik |
| Súradnice | 42°11′28″S 24°19′56″V / 42,19111°S 24,33222°V |
| Autor | Penčo Genčev Kojčev |
| Vznik | 1910 |
| Výstavba | 1907 – 1910 |
| Stav | zachovalý, reštaurovaný |
  | |
| Wikimedia Commons: Old post office, Pazardzhik | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Stará pošta (bulh. Старата поща – Starata pošta)[1][2][3] je historická budova pošty zo začiatku 20. storočia,[1][2][3] ktorá sa nachádza v meste Pazardžik v pazardžickej oblasti v južnom Bulharsku.[4][1][2][3]
Budova má pridelený štatút kultúrnej pamiatky miestneho významu.[4] Je jedným zo symbolov mesta Pazardžik[2] a zároveň na základe vykonaného prieskumu najobľúbenejšia budova mesta.[3]
Iné názvy[upraviť | upraviť zdroj]
Stavba je známa aj ako Budova rajónnej prokuratúry a Ľudovéhu súdu (bulh. Сграда на районната прокуратура и Народен съд – Sgrada na rajonnata prokuratura i Naroden săd),[4] Budova ONS (bulh. Сграда на ОНС – Sgrada na ONS) (ONS je skratka tzv. Obecného ľudového výboru (bulh. Общински народен съвет – Obštinski naroden săvet),[4] Dom bulharsko-sovietskeho priateľstva (bulh. Дом на българо-съветска дружба – Dom na bălgaro-săvetska družba),[1] alebo Budova bývalej pošty (bulh. Сграда на бившата поща – Sgrada na bivšata pošta).[4]
Lokalita[upraviť | upraviť zdroj]
Budova sa nachádza v historickej časti mesta Pazardžik na námestí ploštad „Konstantin Veličkov“ (bulh. площад „Константин Величков“, doslovne: námestie Konstantina Veličkova)[2][1] medzi ulicami „Asen Zlatarov“ (bulh. улица „Асен Златаров“, doslovne: ulica Asena Zlatarova) a „Konstantin Veličkov“ (bulh. улица „Константин Величков“, doslovne: ulica Konstantina Veličkova).[1] Oficiálna adresa budovy je ulica „Asen Zlatarov“ (bulh. улица „Асен Златаров“, doslovne: ulica Asena Zlatarova) č. 24.[4]
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Budova bola postavená na návrh Riaditeľstva pôšt a telegrafov (bulh. Дирекцията на пощите и телеграфите – Direkcijata na poštite i telegrafite). Parcela na ktorej budova mala byť postavená, patrila pazardžickému Chrámu svätej Bohorodičky, bolo preto dohodnuté, že výstavba budovy bude financovaná z prostriedkov chrámu, chrám ale bude inkasovať poplatky za prenájom priestorov v budove. Tie mali pochádzať z viacerých zdrojov, pretože od začiatku sa rátalo s tým, že okrem poštovej a telegrafnej stanice bude v budove sídliť aj lekáreň (v budove sídlila až do roku 1972) a tri miestnosti budú postavené ako ďukiany (malý obchod spojený so skladom).[1][3]
Budova bola postavená v dvoch etapách v priebehu rokov 1907[1] – 1910.[1][2] Výstavba bola ukončená v priebehu leta a ešte v tom istom roku budova začala pôsobiť ako poštová stanica a zároveň sa v nej nachádzala lekáreň P. Trumbeva.[1] V roku 1949 sa budova začala využívať ako sídlo súdu.[1][3] V roku 1971 získala budova štatút kultúrnej pamiatky miestneho významu.[4]
V priebehu roku 1972 prevzal správu budovy tzv. Mestský ľudový výbor (bulh. Градски народен съвет – Gradski naroden săvet) a budova začala od 15. decembra tohoto roku slúžiť ako tzv. Dom bulharsko-sovietskeho priateľstva (bulh. Дом на българо-съветска дружба – Dom na bălgaro-săvetska družba). Tomuto účelu slúžila až do jari roku 1992. Neskôr bola v rámci reštitúcie vrátená do majetku Chrámu svätej Bohorodičky. Farnosť budovu nepotrebovala a tak priestory budovy rozpredala na burze viacerým súkromným firmám.[1][3]
24. marca[1] 1994 prepukol v budove požiar, ktorý ju vážne poškodil, vrátane hodinovej veže.[2][1][3] Do jedného roka[1] však bola plne reštaurovaná v pôvodnej podobe.[1][2][3]
V súčasnosti sa v budove nachádzajú obchody a reštaurácie.[2]
Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]
Autorom budovy je významný bulharský architekt Penčo Genčev Kojčev.[1][2][3]
Budova bola postavená aby slúžila potrebám poštovej a telegrafnej stanice, lekárne a troch malých obchodov v podobe ďukianov v prízemnej časti domu, ktorých výklady boli otočené k dnešnej ulici „Asen Zlatarov“.[3][1]
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany[upraviť | upraviť zdroj]
Kategória: kultúrna pamiatka miestneho významu[4]
Rok vyhlásenia: 1971[4]
Dôvod pamiatkovej ochrany: architektonicko-staviteľská hodnota budovy[4]
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
celkový pohľad na časť námestia a budovu pazardžickej starej pošty -
pohľad na jednu z bočných fasád budovy -
detailný pohľad na vežu s hodinami
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija – Pazardžik i pazardžiška obština. Pazardžik : Obština Pazardžik, 2011. 736 s. ISBN 978-954-684-308-1. S. 581.
- ↑ a b c d e f g h i j Старата поща [online]. pazardjikistoriqnastoqshte.alle.bg, [cit. 2023-12-31]. Dostupné online. Archivované 2023-12-31 z originálu.
- ↑ a b c d e f g h i j k Дора Цветкова. Старата поща - най-пазарджишкият символ [online]. marica.bg, [cit. 2023-12-31]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j НИНКН: Област Пазарджик [online]. ninkn.bg, [cit. 2023-12-24]. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Stará pošta (Pazardžik)
