Stroboskopický efekt

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Princíp stroboskopického javu

Stroboskopický efekt je ľudským okom falošne interpretovaný jav, ktorý vzniká pri rytmicky sa opakujúcom pohybe telesa, osvetľovanom pulzujúcim zdrojom svetla.

Pohybujúce sa alebo rotujúce predmety môžu pri pravidelne blikajúcom osvetlení pôsobiť ako statické, alebo ako pohybujúce sa iným smerom či rýchlosťou ako v skutočnosti. Na pracoviskách s rotačnými alebo pohyblivými nástrojmi (píly, brúsky a pod.) je preto nebezpečné používať svietidlá, spôsobujúce stroboskopický efekt ako primárny zdroj osvetlenia. Medzi takéto zdroje svetla patrí napr. žiarivka s klasickým predradníkom.

Pri žiarovkách sa stroboskopický efekt nevyskytuje (resp. je zanedbateľný) vďaka tepelnej zotrvačnosti rozžeraveného vlákna. Pri žiarivkách s elektronickým predradníkom je vďaka vysokej pracovnej frekvencii vplyv stroboskopického efektu tiež zanedbateľný.

Uplatnenie[upraviť | upraviť zdroj]

Stroboskopický jav má využitie napríklad pri nastavovaní uhla predstihu zapaľovania zážihových motorov, alebo nastavovaní otáčok gramofónových diskov. Princíp takéhoto nastavovania spočíva v expozícii pravidelne blikajúceho svetla na točivý objekt tak, aby sa miesto, ktoré sa na objekte vopred vyznačilo, javilo ako nehybné - vtedy perióda otáčania objektu odpovedá frekvencii blikajúceho svetla.

Možné riziká[upraviť | upraviť zdroj]

V prevádzke s točivými strojmi môže stroboskopický efekt navodiť mylný dojem, že sa určitý objekt nehýbe, čo môže viesť k úrazu obsluhujúcej osoby.[1]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1.  . Vplyv osvetlenia na bezpečnosť pri práci. FEVT TU Zvolen, 25.08.2008. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]