Stropkovský hrad
| Stropkovský hrad | |
| Zaniknutý hrad | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský |
| Okres | Stropkov |
| Mesto | Stropkov |
| Súradnice | 49°12′06″S 21°39′12″V / 49,20167°S 21,65333°V |
| Vznik | 13. storočie |
| Pre verejnosť | verejnosti prístupný |
| Najľahší výstup | mesto Stropkov |
   Poloha Stropkovského hradu na Slovensku
| |
  Poloha Stropkovského hradu v Prešovskom kraji
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Stropkovský hrad[1] bol hrad uprostred Stropkova, ktorý z väčšej časti zanikol v 18. storočí.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Počiatky histórie tohto hradu siahajú do prvej polovice 15. storočia a sú nerozlučne späté s mestom Stropkov. Hrad bol situovaný v južnej časti námestia Stropkova a vznikol postupným obostavaním pôvodnej kráľovskej mýtnej veže pri farskom kostole, ktorá plnila aj úlohu zvonice. Pôvodne mal asi len drevené palisádové opevnenie, ale časom sa vyvinul na plnohodnotný murovaný mestský hrad pentagonálneho pôdorysu, ako ho poznáme z roku 1767. Jeho majiteľmi boli Pereniovci (páni z Perína, Perényi) (1408 – 1657) a Peteovci (1657 – 1814). Donedávna bol rozšírený názor, že hrad bol zbúraný po potlačení kuruckého povstania roku 1711, ale tento názor je chybný, keďže poznáme jeho pôdorys z roku 1767. Jeho zánik súvisí z požiarom mesta, keď bolo zničené celé centrum mesta ako aj hrad. Po požiari už nebol opravený a pracovití Stropkovčania si jeho murivo rozobrali na podmurovky svojich domov. Zachovala sa z neho južná časť východného krídla (dnes kaštieľ) a centrálny farský kostol, okolo ktorého bol hrad postavený.
Pozostatky hradu sa nachádzajú v poschodovej budove kaštieľa na východnej strane farského kostola a v gotickom uzávere presbytéria, ktoré bolo pôvodne hradnou kaplnkou. Základy hradu sú pod terénom v okolí farského kostola. Hradný komplex bol sčasti prestavaný na kaštieľ resp. obytnú stavbu a ostatné fortifikačné objekty boli neskôr rozobrané a použité pri novej výstavbe mesta.
Exteriér[upraviť | upraviť zdroj]
Vnútorný hrad mal útočištnú vežu, palác s kaplnkou a s vonkajším hradom bol spojený padacím mostom. Vonkajší hrad mal veľkú rozlohu a bol opevnený delovými baštami. Okolo vonkajšieho hradu viedla hlboká priekopa. Hrad, resp. opevnenie plnilo funkciu aj mestskej fortifikácie.
Súčasný stav[upraviť | upraviť zdroj]
Pôvodný hrad je čiastočne zachovaný sčasti v murivách kaštieľa ktorý stojí na jeho mieste, sčasti v budove kostola (hradná kaplnka a veža) a časť hradu leží stále aj pod povrchom námestia.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Názvy hradov a zámkov [PDF online]. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2017-03-28, [cit. 2020-09-06]. Dostupné online.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
Zámky.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.