Sviatopolk I.

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Sviatopolk I.
knieža Kyjevskej Rusi
knieža Kyjevskej Rusi
Narodenie979
Úmrtie1019
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Sviatopolk I.

Sviatopolk (alebo: Svjatopolk, Svätopluk) I. Vladimirovič (* 979 – † 1019), v staroruskej historiografii tiež ako Sviatopolk Prekliaty[1] alebo Sviatopolk Zabudnutý, bol turovské knieža (988 – 1015) a panovník Kyjevskej Rusi v rokoch 1015 – 1016 a 1018 – 1019.

Pôvod[upraviť | upraviť zdroj]

Sviatopolk sa narodil Grékini, vdove kyjevského kniežaťa Jaropolka I. Sviatoslaviča, ktorá bola zajatá jeho bratom a vrahom Vladimírom I. Veľkým. Dobový letopisec[2] vo svojej kronike hovorí, že Grékina bola v tom čase už tehotná – „бе не праздна“, – to znamená, že pravým otcom Sviatopolka I. bol Jaropolk I. Vladimír I. si ho však „privlastnil“ a považoval ho za jedného zo svojich starších synov a dal mu do vlády údelné kniežatstvo v Turove.

Letopisec Nestor ho vo svojej kronike Povesť dávnych liet stavia na druhé miesto za druhého syna Vladimíra I. – Jaroslava I. Múdreho, - ktorý v Novgorodskom Prvom letopise je dokonca až na štvrtom mieste, čo zodpovedá skutočnosti a väčšinovému názoru ruských historikov. Chýr o narodení Sviatopolka dvom rodičom dáva možnosť usudzovať, že sa narodil po siedmich až deviatich mesiacoch odvtedy, čo sa Vladimír I. Veľký stal panovníkom Kyjevskej Rusi (jún 978), to znamená, že sa mohol narodiť začiatkom roku 979[3].

Kyjevská Rus za vlády Sviatopolka I. Vladimiroviča.

Vláda a zavraždenie bratov[upraviť | upraviť zdroj]

Krátky čas pred smrťou Vladimíra I. bol spolu so svojou ženou (dcérou poľského kráľa Boleslava I. Chrabrého) v zajatí. Príčinou jeho väznenia bol Vladimírov plán zanechať trón Kyjevskej Rusi svojmu obľúbenému synovi Borisovi. V tomto istom období však proti otcovi povstalo aj novgorodské knieža Jaroslav I. Múdry a vyriešenie otázky následníka trónu Staroruského štátu bolo v nedohľadne.

Po smrti Vladimíra I. Veľkého (15. júl 1015) sa Sviatopolk I. dostal z väzenia a vďaka širokej podpore národa a bojarov, obsadil kyjevský trón.

Bližšie informácie v článkoch: Svätý Boris a Svätý Gleb

V tom istom roku (1015) boli zavraždení traja Sviatopolkovi bratia - Boris, muromské knieža Gleb a drevlanské knieža Sviatoslav Vladimirovič. Autor Povesti dávnych liet zo zosnovania vraždy Borisa a Gleba obvinil Sviatopolka I.. Podľa letopisu Sviatopolk I. poslal svojich mužov zabiť Borisa, nakoľko sa dozvedel, že ešte žije. Gleba, podľa Nestora, pozval v mene otca do Kyjeva, ale na ceste do mesta ho zabili Sviatopolkovi vojaci.

Boj proti Jaroslavovi I. Múdremu[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v článkoch: Jaroslav I. (Kyjevská Rus) a Pochod na Kyjev (1018)

V roku 1016 Sviatoslav I. spoločne s novgorodským a varjagským vojskom napadol svojho brata Jaroslava I., jeho vojsko však bolo kruto rozprášené a Jaroslav I. obsadil Kyjev.

Porazený Sviatoslav I. sa uchýlil do Poľska k tesťovi kráľa Boleslava I. Chrabrého a o dva roky neskôr (1018) sa vybral spolu s Boleslavom I. Chrabrým na Kyjev. Vojaci sa stretli pri rieke Bug. Armáda poľského kráľa bola v bitke porazená a Sviatopolk I. musel v bojovať o Kyjev ďalej sám.

Po zabratí Kyjeva a vyhnaní Jaroslava I. rozpútal boj proti Poliakom a tí museli z mesta zutekať. Sviatopolk I. sa však v Kyjeve dlho neohrial, keď ho do roka znova napadol spoločne s vojskom Varjagov Jaroslav I. Múdry. Kyjevské knieža Sviatopolk I. sa spoliehal v boji na pomoc Pečenehov, ale neďaleko od miesta smrti Borisa (pri rieke Alta) bol porazený. Na následky zranenia v boji pravdepodobne umrel.

„…и расслабишася кости его не можааше седети, несяхут и на носилех.“[4]

Smrť Sviatopolka I. Vladimiroviča zastihla v roku 1019 na úteku pred vrahmi do Uhorska niekde medzi Českom a Poľskom.

Minca Sviatopolka I. Jaroslaviča so znakom dvojzubca (vpravo), ktorého ľavý koniec bol zakončený krížom. Na lícnej strane bolo vyobrazené knieža a po okrajoch mince kruhový nápis „SVIATOPOLK NA TRÓNE“ a na druhej zase „...A HĽA, JEHO STRIEBRO.“. Z mincí Sviatopolka I. sa zachovalo vyše päťdesiat kusov. Na niektorých z nich bolo napísané kresťanské meno panovníka - Peter.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Pamäť ruského národa nikdy nezabudla na bratovraždu Sviatopolka I. Vladimiroviča, kvôli ktorej vošiel do dejín ako Sviatopolk Prekliaty či Sviatopolk Zabudnutý.
  2. Nazýva ho tiež synom dvoch otcov („от двою отцю“) a vopred mu určuje ďalší osud: z hriešneho plodu, plod zlý vzíde („от греховного плод злой бывает“).
  3. Časť historikov považuje za diskutabilné, že Sviatopolk I. bol synom Vladimíra I.. Historik G. Koteľščik na základe mincí Sviatopolka I. tvrdí, že samotné knieža deklarovalo svoj pôvod u Jaropolka I. a jeho gréckej manželky. Či je táto verzia správna a interpretácia kniežacích insignií sporná (dvojzubec bol aj na minci Mstislava Vladimiroviča), to dokazuje snahu Sviatopolka I. o oddelenie sa od Vladimíra I. a jeho druhých synov.
  4. „...i niesli jeho kosti na nosidlách.“

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Новгородская первая летопись старшего и младшего изводов. — Москва-Ленинград: «Издательство Академии Наук СССР», 1950. — с. 659.
  • Алпатов М. А. Русская историческая мысль и Западная Европа XII—XVII вв. — Москва, 1973. с. 284.
  • Врублевский А.: Сведения о Руси, встречающиеся в хронике польского летописца Мартина Галла//Университетские известия. — Киев, 1878. — N9. — Прибавления. с. 41—58.
  • Грушевський М. С.: Історія України-Руси. Т. 2. — Киев, 1992. с. 633.
  • Королюк В. Д.: Западные славяне и Киевская Русь в Х-ХІ вв. — Москва, 1964. с. 73—108.
  • Котляр Н. Ф., Смолий В. А.: История в жизнеописаниях. — Киев., 1990. с. 255.
  • Молчанов A.A.: Еще раз о Таманском бронзовом «брактеате» // СА — 1982. N 3. С. 223—226.
  • Назаренко A.B.: События 1017 г. в немецкой хронике начала XII в. и в русской летописи // Древнейшие государства на территории СССР. Мат. и исслед. — 1980 г. — Москва, 1981. с. 175—184.
  • Назаренко A.B.: О датировке Любечской битвы //Летописи и хроники. — Сб. ст. 1984 г. — Москва, 1984. с. 13—19.
  • Свердлов М. Б.: Известия о Руси в Хронике Титмара Мерзебургского //Древнейшие государства на территории СССР. Мат. и исслед. — 1975 г. — Москва, 1976. с. 90—101.
  • Толстой И. И.: Древнейшие русские монеты Великого княжества Киевского. — Санкт-Петербург, 1882, с. 47—56.
  • Толстой И. И.: Древнейшие русские монеты Х—ХІ вв. — Санкт-Петербург, 1893. с. 256.
  • Фортинский Ф. Я.: Титмар Мерзебургский и его Хроника. — Санкт-Петербург, 1872. с. 238.
  • Шушарин В. П.: Древнерусское государство в западно- и восточноевропейских средневековых памятниках // Древнерусское государство и его международное значение. — Москва, 965. с. 420 — 429.
  • Назаренко А. В.: Древняя Русь на международных путях. — Москва: Языки русской культуры, 2001.
  • Войтович Л. Княжеские династии Восточной Европы (конец IX — начало XVI в.).
  • Карпов А. Ю.: Ярослав Мудрый. — Москва: Молодая гвардия, 2001.
  • Карпов А. Ю.: Владимир Святой. — Москва: Молодая гвардия — ЖЗЛ; Русское слово, 1997.
  • Древняя Русь в свете зарубежных источников./ под редакцией Е. А. Мельниковой. — Москва: Логос, 1999.


Sviatopolk I. Jaroslavič
Vladárske tituly
Predchodca
Vsevolod Vladimirovič
Turovské knieža
9881015
Nástupca
Izjaslav I. Jaroslavič


Sviatopolk I. Jaroslavič
Vladárske tituly
Predchodca
Vladimír I. Sviatoslavič
Kyjevské knieža
10151016
Nástupca
Jaroslav I. Múdry


Sviatopolk I. Jaroslavič
Vladárske tituly
Predchodca
Jaroslav I. Múdry
Kyjevské knieža
10181019
Nástupca
Jaroslav I. Múdry