Sómapura Mahávihára
| Ruins of the Buddhist Vihara at Paharpur* | |
|---|---|
| Lokalita Svetového dedičstva UNESCO | |
.jpg)
| |
| Sómapura Mahávihára | |
| Štát |  Bangladéš
|
| Typ | kultúrne dedičstvo |
| Kritériá | i, ii, vi |
| Identifikačné č. | 322 |
| Región** | Ázia a Pacifik |
| História zápisu | |
| Zápis | 1985 (9. zasadnutie) |
| * Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO. | |
Sómapura Mahávihára (bengálsky: সোমপুর মহাবিহার) bol jeden z významných budhistických kláštorov Južnej Ázie. Jeho pozostatky sa nachádzajú neďaleko mesta Paharpur v severozápadnom Bangladéši, kde patrí medzi najdôležitejšie archeologické lokality. Od roku 1985 je zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO.
Kláštor sa skladá z veľkého množstva stúp a vyhĺbených ciel pre mníchov. Bol postavený na prelome 8. a 9. storočia[1] a niekoľko storočí sa tešil veľkej popularite. Postupne ho však začali mnísi opúšťať a na začiatku 13. storočia spustol úplne.[2] Ruiny kláštora znovuobjavil až v 19. storočí Buchanon Hamilton. V roku 1919 bola oblasť vyhlásená za chránenú archeologickú lokalitou a v roku 1923 tu začali vykopávky.[3]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Celá stavba zahŕňa 177 miestností,[4][5] ktoré slúžili mníchom na ubytovanie a meditáciu. Cely spolu s priľahlými svätyňami tvorili jadro kláštora, ktorý pokrýva plochu až 27 akrov, čo z neho robí jeden z najrozľahlejších kláštorov na juh od Himaláji.[3] Základová doska kláštor má rozmery 276 na 277 metrov.[5]
Kláštor slúžil najmä pre vzdelávacie účely a mal kapacitu až 2 000 študentov, ktorí prichádzali aj zo vzdialenejších krajín ako bola Kórea, Mongolsko, Čína a Tibet.[4] Niekoľko storočí bol jedným z veľkých náboženských centier najmä budhizmu, avšak do istej miery i hinduizmu a džinizmu. Podľa tradície tu prebýval i významný indický budhistický učenec Atíša, aby sa tu venoval prekladateľskej činnosti.[6]
V blízkom okolí, alebo priamo v kláštore bolo nájdené množstvo najrôznejších drobných i väčších predmetov ako sú mince, kamenné sochy, keramické pozostatky a pod.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Paharpur Buddhist Vihara, Badalgachi, Naogaon [online]. Department of Archeology of Bangladesh. Dostupné online. (anglický)
- ↑ Posvátná místa buddhismu, str. 412.
- ↑ a b Somapura Mahavira [online]. Encyclopedia Britannica, [cit. 2008-02-15]. Dostupné online. (anglický)
- ↑ a b Folk art, heritage and traditional professions - The Oldest University in Asia, Terra Cotta Remains [online]. SOS-arsenic.net, [cit. 2008-02-15]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ a b Posvátná místa buddhismu, str. 414.
- ↑ Encyclopaedia of India, Pakistan and Bangladesh. Delhi : [s.n.], 2006. Kapitola Somapura Mahavihara, s. 2292. (anglický)
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- Autor neuvedený. Posvátná místa buddhismu. Praha : Pragma. ISBN 80-7205-955-6. S. 411–416.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sómapura Mahávihára
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Oficiálna stránka UNESCO
- Pharapurský klášter na webu archeologického oddělení bangladéšské vlády
- Článek „Folk art, heritage and traditional professions“ na stránkách SOS-arsenic.net
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sómapura Mahávihára na českej Wikipédii.
