TRAPPIST-1

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Umelecká predstava hviezdy a planetárneho systému

Trappist-1, tiež známa pod označením 2MASS J23062928-0502285,[1] je mimoriadne chladný červený trpaslík, hviezda spektrálnej triedy M8V.[2] Nachádza sa v súhvezdí Vodnára v pomerne blízkom susedstve Slnka, od ktorého je hviezda vzdialená 12 parsekov (približne 39 svetelných rokov).

Hviezdu počas putovania vesmírom sprevádza sedemčlenný planetárny systém. Všetkých sedem exoplanét označovaných alfabetickými symbolmi Trappist-1b, c, d, e, f, g, h je považovaných za planéty terestrického typu s veľkosťou porovnateľnou so Zemou. Celkove tri z nich (e, f, g) obiehajú materskú hviezdu v obývateľnej zóne, čo je najväčší počet objavených planét k roku 2017 okolo jedinej hviezdy. Podľa záverov NASA by sa pri vhodných atmosférických podmienkach mohla na všetkých siedmich exoplanétach sústavy Trappist-1 nachádzať voda v kvapalnom skupenstve.[3]

Objav a pomenovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Hviezda s označením 2MASS J23062928-0502285 sa prvýkrát pozorovala v októbri 2013 teleskopom Trappist, ktorý je prevádzkovaný v juhoamerickom Čile a po ktorom získal tento systém svoje alternatívne pomenovanie Trappist-1.[4] Pozorovanie,[5] ktoré viedol tím belgických astronómov na čele s Michaelom Gillonom, prebiehalo celkovo 245 hodín (cez 62 nocí medzi 17. septembrom a 28. decembrom 2016). Sledované boli zmeny v jasnosti hviezdy v blízkom infračervenom spektre (asi 900 nm).[6] V máji roku 2016 boli potvrdené tri exoplanéty s označením Trappist-1b, c, d (označenie a sa používa pre hviezdu samotnú).

K malej hviezde napokon uprelo pozornosť viacero teleskopov. Ďalšie merania boli vykonané na jeseň 2016 na Very Large Telescope, UKIRT a hlavne na Spitzerovom vesmírnom ďalekohľade, ktorý potvrdil prítomnosť dvoch predtým objavených exoplanét a pridal päť ďalších.

Vlastnosti hviezdy[upraviť | upraviť zdroj]

Trappist-1 je červený trpaslík spektrálnej triedy M8 hlavnej postupnosti. Jeho hmotnosť dosahuje len 8 % slnečnej, polomer 11,5 % Slnka a celkový žiarivý výkon len 0,05 %. Hviezda žiari najviac v infračervenom (tepelnom) spektre. V porovnaní s najväčšou planétou slnečnej sústavy, Jupiterom, je hmotnosť červeného trpaslíka približne 84-násobná, čo je predpokladaná spodná hranica pre možnosť zapálenia termonukleárnej reakcie v jadre hviezdy (medzi 13 a 80 hmotnosťami Jupitera ide o hnedého trpaslíka). Teplota povrchu trpaslíka je mimoriadne nízka. Získaná hodnota je 2 550 K, Trappist-1 býva preto zatriedený medzi veľmi chladné trpaslíky. Vek hviezdy sa odhaduje na vyše 500 miliónov rokov.

Trappist-1 je jednou z bližších hviezd. Od Slnka ju delí 39 svetelných rokov medzihviezdneho priestoru (12 parsekov). Hviezda sa nachádza v súhvezdí Vodnára, na východ od hlavného obrazca, v blízkosti hviezd lambda a psí Aquarii. So zdanlivou hviezdnou veľkosťou 18,8[7] magnitúda nie je pozorovateľná ani voľným okom, ani väčšími amatérskymi ďalekohľadmi.

Planetárny systém[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa doterajších objavov a pozorovaní zahŕňa planetárny systém Trappist-1 celkovo sedem exoplanét, z ktorých všetky sú kamenné a veľkosťou porovnateľné so Zemou alebo Venušou.[8] Planéty obiehajú okolo hviezdy v krátkych periódach po veľmi blízkych obežných dráhach. Najvzdialenejšia planéta Trappist-1h obieha vo vzdialenosti 0,06 AU od svojho slnka; planéta Merkúr je od Slnka stredne vzdialená 0,39 AU.[9] Obežnice sú rozložené veľmi blízko seba. Podľa oznámenia NASA by pozorovateľ na povrchu týchto planét mohol pozorovať susedné telesá vo veľkosti porovnateľnej s Mesiacom na zemskej oblohe a bol by schopný voľným okom rozoznať povrch či atmosférické javy týchto telies.[3]

Prvou planétou v poradí od centra sústavy je Trappist-1b, teleso s veľkosťou porovnateľnou so Zemou (polomer 1,086 Zeme), avšak s predpokladanou nižšou hustotou, a preto zároveň menšou hmotnosťou. Planéta obieha vo vzdialenosti 0,011 AU od svojho slnka a obehne ho za 1,5 dňa. Prvý prechod bol zaznamenaný 27. októbra 2015. Druhou obežnicou v poradí je Trappist-1c, ktorej polomer je opäť porovnateľný so Zemou (1,056 Zeme) a hustota a hmotnosť sú určené o niečo vyššie ako zemské (hmotnosť 1,38 Zeme). C bola prvá planétou, ktorej prechod bol pozorovaný, stalo sa tak 17. septembra 2015. Obieha vo vzdialenosti 0,015 AU od hviezdy s obežnou dobou 2,4 dní. Trappist-1d je treťou v poradí od hviezdy vzdialená 0,021 AU a pri prvých meraniach boli dáta o tejto planéte nejasné, a preto Gillon a jeho kolektív žiadali ďalšie observatória o potvrdenie (medzi aprílom a májom 2016), pozorovanie komplikovali ďalšie telesá systému. Táto exoplanéta je rozmerovo menšia ako Zem, dosahuje iba 0,77 zemského polomeru a je aj menej hmotná (40 % Zeme). Hviezdu obehne raz za 4 dni. Tieto tri planéty sú podľa záverov NASA a belgickej skupiny astronómov z februára 2017 pred obývateľnou zónou, príliš blízko hviezde.

Naproti tomu nasledujúce tri telesá, Trappist-1e, f, g, sa nachádzajú v obývateľnej zóne. E je planéta vo vzdialenosti 0,028 AU od centrálnej hviezdy, jej rozmer je 0,92 Zeme, hustota a hmotnosť určené ako nižšie, podobných hodnôt ako teleso b. Obežná doba planéty e je 6,1 dní. Planéta f sa nachádza vo vzdialenosti 0,037 AU a je nepatrne väčšia ako Zem (1,045 R), avšak rovnako s nižšou hmotnosťou. Hviezdu obehne za 9,2 dní. Planéty e, f boli zaznamenané už pri prvom pozorovaní na jeseň a v zime 2015, najprv v októbri samostatne a potom pri trojitom tranzite spoločne s telesom c, ani raz však neboli opísané. Planéta g obieha po dráhe s polosou 0,045 AU a hviezdu obehne za 12,3 dní. Je považovaná za najväčšiu planétu sústavy s polomerom 1,127 Zeme a hmotnosťou 1,34 Zeme (avšak s vysokou neistotou). Planéta Trappist-1g sa prvýkrát pozorovala takisto pri prvom sledovaní v roku 2015 a bola mylne zamenená za teleso d. Pri všetkých týchto troch planétach sa predpokladá možnosť výskytu tekutej vody.

Poslednou, siedmou planétou sústavy je Trappist-1h obiehajúca vo vzdialenosti 0,063 AU s periódou 20 dní. Predpokladaná veľkosť je menšia (0,755 R) ako Zem. Teleso sa nachádza až za obývateľnou zónou a vedci počítajú s možnosťou, že ide o zmrznutý svet[3] (popísaný ako snehová guľa).[1][4]

Parametre planét hviezdy Trappist-1[1][10]
Planéta Veľká polos (10-3 AU) Polomer (R) Hmotnosť (M) Hustota (ρ) Obežná doba (dni) Excentricita dráhy Sklon dráhy (°)
B 11,11 ± 0,34 1,086 ± 0,035 0,85 ± 0,72 0,66 ± 0,56 1,51087081 ± 0,60 × 10-6 < 0,081 89,65+0,22-0,27
C 15,21 ± 0,47 1,056 ± 0,035 1,38 ± 0,61 1,17 ± 0,53 2,4218233 ± 0,17 × 10-5 < 0,083 89,67 ± 0,17
D 21,44+0,66-0,63 0,772 ± 0,030 0,41 ± 0,27 0, 89 ± 0,60 4,049610 ± 0,63 × 10-4 < 0,070 89,75 ± 0,16
E 28,17+0,83-0,87 0,918 ± 0,039 0,62 ± 0,58 0, 80 ± 0,76 6,099615 ± 0,11 × 10-4 < 0,085 89,86+0,10-0 , 12
F 37,1 ± 1,1 1,045 ± 0,038 0,68 ± 0,18 0,60 ± 0,17 9,206690 ± 0,15 × 10-4 < 0,063 89,680 ± 0,034
G 45,1 ± 1,4 1,127 ± 0,041 1,34 ± 0,88 0,94 ± 0,63 12,35294 ± 0,12 × 10-3 < 0,061 89,710 ± 0,025
H[pozn. 1] 63+27-13 0,755 ± 0,034 nevedno nevedno 20+ 15-6 nevedno 89,80+0,10-0,05

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Videá[upraviť | upraviť zdroj]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Založené iba na meraniach jedného prechodu, dáta sú preto zaťažené vysokými neistotami.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c GILLON, Amaury Triaud Michael. TRAPPIST-1 [online]. [Cit. 2017-02-22]. Dostupné online.
  2. COSTA, Edgardo; MENDÉZ, René A.; JAO, W.-C.; HENRY, Todd J.; SUBSAVAGE, John P.; IANNA, Philip A. THE SOLAR NEIGHBORHOOD. XVI. PARALLAXES FROM CTIOPI: FINAL RESULTS FROM THE 1.5 m TELESCOPE PROGRAM [online]. október 2006, [cit. 2017-02-22]. S. 1234 – 1247 (1236). Ďalej len ako Costa a kol.. Dostupné online. DOI:10.1086/505706 (anglicky)
  3. a b c NORTHON, Karen. NASA Telescope Reveals Record-Breaking Exoplanet Discovery. [s.l.] : [s.n.]. [Cit. 2017-02-23]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. a b GILLON, Amaury Triaud Michael. TRAPPIST-1 [online]. [Cit. 2017-02-23]. Dostupné online.
  5. GILLON, Michaël; JEHIN, Emmanuël; LEDERER, Susan M.. Temperate Earth-sized planets transiting a nearby ultracool dwarf star. [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online. DOI:10.1038/nature17448 S. 221–224.
  6. Gillon, Nature, máj 2016, str. 2
  7. Costa a kol., str. 1240
  8. GILLON, Amaury Triaud Michael. TRAPPIST-1 [online]. [Cit. 2017-02-23]. Dostupné online.
  9. Wonderful potentially habitable worlds around TRAPPIST-1 [online]. [Cit. 2017-02-23]. Dostupné online. (po anglicky)
  10. GILLON, Michaël; TRIAUD, Amaury H. M. J.; DEMORY, Brice-Olivier. Seven temperate terrestrial planets around the nearby ultracool dwarf star TRAPPIST-1. [s.l.] : [s.n.]. Dostupné aj na eso.org, ďalej len Gillon, Nature, február 2017. Dostupné online. DOI:10.1038/nature21360 S. 456–460.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému TRAPPIST-1

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku TRAPPIST-1 na českej Wikipédii.