Zobrazenie zdroja stránky Taiwan (ostrov)

[[Súbor:Taiwan NASA Terra MODIS 23791.jpg|náhľad|Satelitná fotografia Taiwanu ([[National Aeronautics and Space Administration|NASA]]).]]
'''Taiwan''' (iné názvy: '''Formóza'''<ref>{{beliana|4|Formóza|510}}</ref><ref>Tchaj-wan. In: [[Malá encyklopédia zemepisu sveta]] S. 488</ref><ref>[https://books.google.sk/books?redir_esc=y&hl=sk&id=frJiAAAAMAAJ&dq=Form%C3%B3za+ostrov&focus=searchwithinvolume&q=Form%C3%B3za]</ref>, '''Formosa'''<ref>{{beliana|3|Čína|115}}</ref>; staršie: '''Tchaj-wan''' alebo '''Tajvan'''<ref>{{Citácia periodika  
  | priezvisko = Dvonč
  | meno = Ladislav
  | odkaz na autora = Ladislav Dvonč 
  | titul = O zdomácnených a nezdomácnených cudzích vlastných menách v spisovnej slovenčine
  | periodikum = Slovenská reč
  | odkaz na periodikum = Slovenská reč
  | rok = 1960
  | ročník = 25
  | číslo = 1
  | strany = 46
  | url = http://www.juls.savba.sk/ediela/sr/1960/1/sr1960-1-lq.pdf
  | dátum prístupu = 3.7.2016
}}</ref>) je [[ostrov]] v juhovýchodnej [[Ázia|Ázii]], ktorý je spolu s niekoľkými ďalšími menšími ostrovmi súčasťou [[Čínska republika|Čínskej republiky]], ktorú však väčšina štátov sveta ako nezávislý štát oficiálne neuznáva, pretože si jej územie nárokuje [[Čínska ľudová republika]]. Väčšina územia ostrova tvorí spolu s [[Peskadorské ostrovy|Peskadorskými ostrovmi]] [[Čína|čínsku]] provinciu [[Taiwan (provincia)|Taiwan]].

Názov pôvodne označoval len mesto na juhozápade ostrova (dnešný [[Tchaj-nan]]) a znamená ''terasovitá zátoka''. Neskôr sa rozšíril na celý ostrov. [[Portugalsko|Portugalci]], ktorí Taiwan objavili pre [[Európa|Európu]], mu dali meno ''Ilha Formosa'', čo znamená ''Krásny ostrov''; pomenovanie Formóza sa čiastočne udržalo dodnes.

== Geografia ==
Západná časť ostrova je plochá a naväzuje na nehlboké dno [[Taiwanský prieliv|Taiwanského prielivu]]. Tu sa sústreďuje drvivá väčšina osídlenia a infraštruktúry. Strednú a východnú časť ostrova vyplňujú až {{m|3952|m}} vysoké hory, tiahnúce sa prevažne v severojužnom smere. Vznikajú od [[Terciér|treťohôr]] [[dosková tektonika|tektonickými]] posunmi a sprievodnou [[Sopečná činnosť|sopečnou činnosťou]], spôsobenou zasúvaním [[filipínská doska|filipínskej oceánskej dosky]] pod juhočínsku.
<!-- Taiwan je 4. najvyšší ostrov na svete. Taiwanské pohoria sa delia na nasledujúce celky:
* [[Pobrežné hory]] (海岸山脈) pozdĺž východného pobrežia, ich svahy sa prudko zvažujú priamo do mora
* [[Stredné hory]] (中央山脈) vedľa Pobrežných hôr
* [[Jüšanské hory]] (玉山山脈) v južnej polovica ostrova, západne od Stredných hôr
* [[Ališanské hory]] (阿里山山脈) západne od Jüšanských
* [[Snežné hory]] (雪山山脈) severne od Ališanských a Jüšanských, severozápadne od Stredných
* [[Tatchunské sopečné pohorie]] (大屯火山彙) na severnom cípe ostrova (zahrňuje [[Jang-ming-šan]] pri [[Tchaj-pej]]) -->

== História ==
Pôvodnými obyvateľmi ostrova boli, a dodnes z menšej časti sú, austronézke kmene, blízke dnešným obyvateľom [[Filipíny|Filipín]], [[Indonézia|Indonézie]] či [[Nová Guinea|Novej Guineje]]. Čínski roľníci a obchodníci sa tu začali usadzovať od doby mongolskej okupácie v 13. storočí a ostrov sa postupne stal okrajovou súčasťou čínskej ríše. V prvej polovici 17. storočia sa Taiwan stal predmetom koloniálneho súperenia medzi [[Holandsko]]m a [[Španielsko]]m, súbežne prebiehala ďalšia veľká vlna čínskeho prisťahovalectva z priľahlých pevninských provincií. V roku [[1662]] [[Čeng Čcheng-kchung]] (''Koxinga''), ktorý v mene zvrhnutej dynastie Ming bojoval proti novej mandžuskej dynastii Čching, porazil Holanďanov a donútil ich k odchodu. Taiwan sa tak na dve desaťročia stal poslednou baštou protimandžuského odporu. 

Po Čchengovej smrti však roku [[1683]] Čchingovia ostrov obsadili a po nasledujúce dve storočia zostal súčasťou Číny. Po prehranej vojne s Japonskom musela Čína roku [[1895]] podľa [[Šimonosecký mier|Šimonoseckého mieru]] okrem iného postúpiť Taiwan [[Japonsko|Japonsku]]. Obyvatelia Taiwanu, než by sa nechali odovzdať do japonského područia, sa za tejto situácie pokúsili vyhlásiť nezávislosť ako tzv. ''Taiwanský demokratický štát'' (tretiu republiku v dejinách Ázie). Tento pokus však po niekoľkých dňoch ukončil príchod japonských vojsk. Nasledujúce roky pod japonskou nadvládou boli charakteristické výrazným hospodárskym rozvojom za cenu potlačovania čínskej identity a snahami o japanizáciu obyvateľstva. Po porážke v [[druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojne]] muselo Japonsko roku [[1946]] vrátiť Taiwan Číne. Ostrovania, ktorých ostrov bol hospodársky podstatne vyspelejší než väčšina pevninskej Číny, sa však ani teraz nedočkali väčšieho podielu na správe svojich záležitostí. 

Skorumpovaný kuomintangský režim ich vykorisťoval a diskriminoval v prístupe k vedúcim funkciám rovnako ako Japonci. [[Povstanie 28. februára|Protikuomintangské povstanie]] (''Incident 228''), ktoré v Tchaj-peji prepuklo [[28. februára]] [[1947]], bolo brutálne potlačené (približne 10 000 obetí) a na ostrove bol vyhlásený výnimočný stav, ktorý trval až do roku [[1987]]. Od konca roku [[1948]] prebiehal v súvislosti s obratom v čínskej občianskej vojne masový príliv utečencov z pevninskej Číny na ostrov. V roku [[1949]] sa na ostrov uchýlili zvyšky [[Čankajšek]]ovej armády, ktorá na pevnine prehrala občiansku vojnu s komunistami. Zmenená vojenskopolitická situácia vo východnej Ázii, kedy sa v súvislosti s [[Kórejská vojna|kórejskou vojnou]] na obranu Taiwanu začali angažovať [[Spojené štáty|USA]], však po roku [[1950]] zabránila obsadeniu ostrova armádou ČĽR. Taiwan si tak udržal nezávislosť od komunistov až dodnes. Do začiatku 90. rokov však i na Taiwane vládol totalitný režim, avšak krajne pravicový. Potom nasledovala postupná demokratizácia.

== Referencie ==
<references />

== Pozri aj ==
* [[Čína]]
* [[Čínska republika]]
* [[Taiwan (provincia)]]

== Zdroje ==
{{Preklad|cs|Taiwan_(ostrov)}}

{{Geo|24_N_121_E_scale:1000000|22°-25° s.š., 120°-122° v.d.}}

[[Kategória:Taiwan]]
[[Kategória:Ostrovy Tichého oceánu]]
[[Kategória:Ostrovy Ázie]]