Teória demografickej revolúcie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Teória demografickej revolúcie je najviac uznávaná z pomedzi teórií, ktoré sa snažia vysvetliť zmeny v reprodukčnom správaní obyvateľov vyspelých krajín za posledných asi 200 rokov. Na začiatku demografickej revolúcie došlo k výraznému poklesu úmrtnosti a rastu obyvateľstva. Následne došlo k poklesu pôrodnosti a k stabilizácii populácie.

Fázy[upraviť | upraviť zdroj]

Pred demografickou revolúciou[upraviť | upraviť zdroj]

Od začiatku poľnohospodárskej revolúcie (10 tisíc rokov pred Kr.) až do roku 1750 bol demografický vývoj ovplyvňovaný hlavne hladomormi a epidémiami. Pôrodnosť bola neprestajne vysoká. Úmrtnosť kolísala v závislosti od výskytu hladomorov a epidémií a čiastočne aj v závislosti od priebehu vojen. Veľkosť populácie následkom toho kolísala. Dlhodobý priemerný populačný prírastok však bol veľmi nízky v porovnaní s obdobím po priemyselnej revolúcii.

Pokles úmrtnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pokles úmrtnosti je spojený so začiatkom priemyselnej revolúcie v druhej polovici 18. storočia. K poklesu úmrtnosti prispela hygiena, zdravotná starostlivosť, kontrola epidémií, dostupnosť potravín a pitnej vody v rozvíjajúcej sa ekonomike, verejný poriadok a stabilita moderného štátu. Najvýraznejší bol pokles detskej a dojčenskej úmrtnosti. Keďže pôrodnosť zostávala na vysokej úrovni, došlo k prudkému niekoľkonásobnému rastu obyvateľstva.

Pokles pôrodnosti[upraviť | upraviť zdroj]

V dôsledku nižšej detskej úmrtnosti už rodičia nemuseli mať veľa detí, aby mali istotu, že aspoň niektoré sa dožijú dospelosti. Prežitie sa stávalo predvídateľným a veľká rodina bola zbytočná. Pokračujúca priemyselná revolúcia znižovala hodnotu detskej práce a zvyšovala náklady na vzdelanie. Deti prestávali byť pre rodinu ziskové a stali sa ekonomickou príťažou. Istý vplyv na pôrodnosť mala aj sekularizácia spoločnosti, rozšírenie antikoncepcie, lepšie pracovné a iné spoločenské uplatnenie žien. Klesajúca pôrodnosť sa postupne vyrovnala nízkej úmrtnosti a veľkosť populácie sa stabilizovala.

Demografický prechod[upraviť | upraviť zdroj]

Demografický prechod (nazývaný aj druhá demografická revolúcia) je zmena reprodukčného správania obyvateľstva, ktorá je vo vyspelých krajinách pozorovaná po skončení demografickej revolúcie. Plodnosť postupne klesá hlboko pod hranicu dvoch detí na jednu ženu. Klesá sobášnosť, rastie rozvodovosť a zvyšuje sa priemerný vek vstupu do manželstva. Bežným sa stáva spolužitie bez manželstva a zvyšuje sa počet detí narodených mimo manželského zväzku. Deti prestávajú byť stredobodom rodiny. Následkom je postupný úbytok obyvateľstva a starnutie populácie.

Súčasný vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Svet[upraviť | upraviť zdroj]

V druhej polovici 20. storočia sa počet obyvateľov Zeme viac ako zdvojnásobil z 2,5 miliardy na 6 miliárd. Projekcia OSN odhaduje populáciu Zeme v roku 2050 na vyše 9 miliárd ľudí. Rozvojové krajiny dokončujú proces demografickej revolúcie. Vysoké zastúpenie mladších ročníkov zabezpečí rast populácie aj napriek klesajúcej pôrodnosti ešte počas niekoľkých desaťročí. Vyspelé krajiny sú vo fáze demografického prechodu a pozitívny populačný prírastok udržiavajú len vďaka imigrácii.

Slovensko[upraviť | upraviť zdroj]

Slovensko postupuje procesom demografickej revolúcie s odstupom niekoľkých desiatok rokov za najvyspelejšími krajinami a s náskokom niekoľkých desiatok rokov pred rozvojovými krajinami.

V päťdesiatych rokoch prudko klesla úmrtnosť a zvýšila sa stredná dĺžka života. V tomto období bolo bežné, že až 90% mužov a žien uzavrelo aspoň raz za život manželstvo.

Od šesťdesiatych rokov je pozorovateľný rozdiel v demografickom vývoji východnej a západnej Európy. Na Slovensku sa v tomto období udržuje vyššia sobášnosť a pôrodnosť vďaka tradičnej hodnotovej orientácii obyvateľstva a tiež vďaka sociálnej a bytovej politike zameranej na podporu rodín s deťmi. Až do konca 80. rokov malo Slovensko jednu z najvyšších mier plodnosti v Európe.

V deväťdesiatych rokoch došlo k zásadným zmenám. Prudko klesla pôrodnosť, ktorá je dodnes hlboko pod úrovňou dvoch detí na jednu ženu. Výrazne klesla sobášnosť, zvýšil sa priemerný vek vstupu do manželstva a rastie počet nemanželských partnerstiev a nemanželských detí. Pozitívnym trendom 90. rokov je pokles počtu umelých potratov o vyše 60%.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • VAŇO, Boris; Danuša Jurčová, Ján Mészáros (2003). Základy demografie. Občianske združenie Sociálna práca. ISBN 80-968927-3-8.