Teória dezideologizácie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Teória dezideologizácie je teória, podľa ktorej sa rozvinuté kapitalistické krajiny dostali do štádia spoločenského vývoja, v ktorom ideológia ako falošné vedomie zaniká a nastáva obdobie konca ideológie ako falošného vedomia, ktoré je v zásadnom protirečení s vedou a ktorým určitá sociálna skupina odôvodňuje svoje konanie a sociálne ciele. Ideológia bola produktom spoločnosti s nerozvinutou technológiou a s nevyriešenými ekonomickými a sociálno-politickými problémami.

Teória dezideologizácie sa rozšírila na Západe v 60. - 70. rokoch 20. storočia najmä zásluhou Raymonda Arona, Daniela Bella a Seymoura Lipseta.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.