Teória steady state

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Teória steady state (iné názvy: teória (vesmíru) ustáleného stavu, teória (kvázi)stacionárneho vesmíru, teória pevného stavu, teória nemenného stavu, teória stáleho stavu) je jeden z modelov vesmíru.

Zachováva kozmologický princíp, ktorý tvrdí, že stredná hustota látky a energie každej časti vesmíru (vo veľkej mierke) je rovnaká v čase a priestore.

Táto teória ho napĺňa tak, že predpokladá neustály vznik hmoty z ničoho (pretože inak by sa hustota vesmíru ako celku musela zmenšovať, keďže expanduje).

Teória vznikla v roku 1948 ako alternatíva k teórii Veľkého tresku (Big Bang).