Tektonika (geológia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Tektonika je vedná disciplína, súčasť geológie, ktorá sa zaoberá deformáciami zemskej kôry, niekedy je synonymne stotožňovaná so štruktúrnou geológiou, na rozdiel od nej sa však sústredí na štúdium procesov vo väčšom merítku, napr. procesom platňovej tektoniky[1].

Tektonika sa ďalej člení na niekoľko odborov. Odvetvie zaoberajúce sa základnými otázkami stavby litosféry a astenosféry je geotektonika. Štruktúrne prvky hornín mikroskopickej veľkosti skúma petrotektonika.

Vrásová tektonika[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Vrásnenie

Zaoberá sa deformáciami hornín, pri ktorých nedochádza k prerušeniu kontinuity horinny, je to teda duktilná deformácia. Niekedy tiež označovaná ako alpinotypná tektonika. Vrásnenie najtypickejším prejavom skrátenia hornín zemskej kôry. Je pre ňu príznačný vznik vrás - synklinál (korýt) a antiklinál (sediel).

Zlomová tektonika[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zlom (geológia)

Zaoberá sa deformáciami hornín, pri ktorých sa narušuje kontinuita kôry krehkou deformáciou, niekedy tiež označovaná ako germanotypná tektonika. Zlomová tektonika je príznačná pre rôzne tektonické prostredia súvisiace s rozpínaním aj s stláčaním zemskej kôry. Medzi najtypickejšie zlomové štruktúry patria: prešmyk a pokles - vertikálne posuny na zlomoch, ktoré môžu spôsobiť vznik priekopovej prepadliny alebo grábenu, teda poklesnutej časti kôry alebo naopak hrastov - vyzdvihnutých blokov.

Platňová tektonika[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Platňová tektonika

Väčšinu geologických fenoménov súvisiacich z pohybmi zemskej kôry vysvetľuje teória platňovej tektoniky. Vyvinula sa z dvoch pozorovaných fenoménov: pohybu kontinentov (kontinenty sú tie časti zemskej kôry, ktoré sú stále a nezanikajú) a rozširovania oceánskeho dna (oceány sú tými častami zemskej kôry, ktoré sú nestále a v priebehu geologického vývoja vznikajú aj zanikajú).

Tri hlavné pohyby[upraviť | upraviť zdroj]

  • divergentný (rozbiehavý) pohyb - vznik novej oceánskej kôry
  • konvergentný (zbiehavý) pohyb
  • translačný pohyb - posun dvoch litosferických platní vedľa seba

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Fossen, H, 2010, Structural Geology. Cambridge University Press, Cambridge, 551 s.