Temenos (syn Aristomacha)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Temenos (starogr. ΤέμενοςTemenos, lat. Temenus) je v gréckej mytológii syn Aristomacha, pochádzajúceho z rodu Heraklovcov.

Temenos a jeho brat Kresfontes približne osemdesiat rokov po trójskej vojne viedli piaty a tentokrát už víťazný útok Dórov na mykénsky Peloponéz.[1]

Pri predchádzajúcom útoku po mori Heraklovci neuspeli, lebo Hippotes zabil veštca z Arkádie o ktorom si myslel, že ho poslal nepriateľ. Za túto vraždu boh Apolón zničil Heraklovcom flotilu, ktorá vyplávala z Naupaktu morskou búrkou a navyše zostatok ich vojska potrestal hladomorom.[2] Heraklovci poprosili preto o radu veštiareň v Apolónovom chráme v Delfách a tá im odporučila, aby vinníka poslali do desaťročného vyhnanstva a zvolili si za vodcu trojokého.[2] Heraklovci radu uposlúchli, Hippota poslali do vyhnanstva a keď potom Temenos stretol muža na oslovi, čo mal len jedno oko ihneď pochopil, že veštba sa vzťahuje na neho. Tým mužom bol Oxylos, ktorý bol tiež Heraklovým potomkom a pôvodne vládol v Aitólii, ale stadiaľ musel do vyhnanstva, lebo nešťastnou náhodou na hrách v Tébach zabil hodeným diskom svojho brata.[3] Boh Apolón Heraklovcom potom odpustil a ich následná morská výprava z Naupaktu a vylodenie vojska na Peloponéze bolo už úspešné.[2]

Podľa Polyaina Temenos riadil útok Heraklovcov po mori cez morskú úžinu korintského zálivu z Naupaktu do Rhionu. Aby Temenos zmiatol nepriateľa poslal do Rhionu Lokrov, ktorí protivníka oklamali, že príprava v Naupakte je len predstieraný manéver a v skutočnosti sa chystá pozemný útok cez Istmos (korintská šija). Peloponézania posolstvu uverili a Temenos následne obsadil Rhion bez odporu.[4]

Heraklovci potom porazili posledného mykénskeho vládcu Tisamena a Peloponéz si podrobili. Krajinu si následne rozdelili žrebom. Kresfontes sa stal kráľom Messénie, keďže ich brata Aristodéma ešte pred útokom zabil blesk, Lakónia so svojim kráľovským sídlom v Sparte bola pridelená jeho synom Eurysthenovi a Proklovi a Temenos sa stal vládcom v Argu, kde predtým vládol Tisamenos.[5]

Temenos sa stal otcom desiatich detí, synov Keisa, Keryna, Falka, Agraia[6], Agelaa, Eurypyla, Kallia[7], Isthmia,[8] Klyta[9] a dcéry Hyrnétho.[7] Keďže funkciou veliteľa vojsk v Argu Temenos nemenoval ani jedného zo svojich synov, ale uprednostnil Déifonta, manžela svojej dcéry Hyrnethy, stalo sa mu toto rozhodnutie osudným. Jeho synovia Agelaos, Eurypylos a Kallias sa obávali, že Deifontes zneužije svoju moc a stane sa kráľom v Argu, preto najali vrahov, ktorí ich otca zavraždili.[7] Podľa Pausania jeho vrahmi boli synovia Keisos, Kerynes a Falkes. Kráľovstva v Argu sa nakoniec zmocnil Keisos, jeho najstarší syn.[10]

Podľa inej verzie Temenos utiekol do Tegee v Arkádii, kde zomrel ako mocná a uctievaná osoba.[11] Pausanias však píše, že v Argu po ňom pomenovali územie zvané Temenium, kde sa nachádzala aj jeho hrobka uctievaná Dórmi.[12]

Potomkom Temena pripisujú antickí autori založenie macedónskeho kráľovstva. Podľa legendy sa tam prvým kráľom stal Perdikkas I., ktorý spolu so svojimi bratmi Gauanom a Aeropom ušiel z Argu,[13] následne vyhnal zo svojej krajiny Pierov a začal vládnuť v novozaloženom sídle Aigai.[14](dnes Vergina)

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť kód]

  1. Thukydides. Dejiny peloponézskej vojny. Martin : THETIS, 2010. ISBN 978-80-970115-4-3. S. 32.
  2. a b c Apollodoros, Bibliotheca, 2,8,3.
  3. Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 347.
  4. Polyainos, Strategemata, 1,9.
  5. Apollodoros, Bibliotheca, 2,8,4.
  6. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 2,28,3.
  7. a b c Apollodoros, Bibliotheca, 2,8,5.
  8. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 4,3,8.
  9. Hyginus, Fabulae 124.
  10. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 2,19,1.
  11. Diodoros, Bibliotheca historia, 7,13.
  12. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 2,38,1.
  13. Herodotos, História, 8,137–138.
  14. Thukydides. Dejiny peloponézskej vojny. Martin : THETIS, 2010. ISBN 978-80-970115-4-3. S. 162.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]