Teplý potok (prítok Vernárskeho potoka)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Teplý potok
potok
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Poprad
Obec Vernár, Hranovnica
Prameň Kráľovohoľské Tatry
 - poloha Kromerovka
 - výška 955 m
 - súradnice 48°56′09″S 20°15′54″V / 48,9357°S 20,2649°V / 48.9357; 20.2649
Ústie Vernársky potok
 - poloha Vernár
 - výška 704 m
 - súradnice 48°56′41″S 20°17′21″V / 48,9446°S 20,2891°V / 48.9446; 20.2891
Dĺžka 3,5 km
Rád toku VI.
Číslo hydronyma 4-32-01-3343
Poloha ústia
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Teplý potok[1] je potok v pohorí Nízke Tatry a ich geomorfologickom podcelku Kráľovohoľské Tatry[2][3] v regióne Spiš (región) v Prešovskom kraji v okrese Poprad. Je ľavostranným prítokom Vernárskeho potoka a má dĺžku 3,5 km.[4]

Prameň[upraviť | upraviť zdroj]

Pramení v severnej časti územia obce Vernár v 955 m n. m. v lesnom extraviláne na južnom okraji lesa Kromerovka v okrese Poprad v Prešovskom kraji.

Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]

Od prameňa tečie severovýchodným smerom cez lesný extravilán krátkym úsekom cez obec Vernár, v 927 m n. m. opúšťa územie Vernára a vteká na územie obce Hranovnica, ľavým brehom obmýva úpätie lesa Kromerovka, pravým brehom obmýva úpätie lesa Falštín, v 807 m n. m. priberá bezmenný ľavostranný prítok (niekedy nesprávne označovaný ako prameň Teplého potoka), skrúca sa na východ, veľkým esovitým oblúkom ľavým brehom obmýva samotu Hranovnické pleso vrátane prírodnej pamiatky s termálnymi prameňmi s celoročnou teplotou okolo 20 stupňov Celzia, v 740 m n. m. opúšťa územie Hranovnice a vracia sa na územie obce Vernár, podteká cestu cestu Brezno - Poprad, v lesnom extraviláne obce Vernár ústi do Vernárskeho potoka ako jeho ľavostranný prítok.[5][6] Pramení na území obce Vernár, preteká územím obce Hranovnica a v závere svojho toku sa vracia a ústi na území obce Vernár v okrese Poprad. Nemá dôležitejší prítok.

Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]

Motivantom pomenovania vodného toku bola vlastnosť potoka vyjadrená v slove teplý vo význame spôsobujúci pocit tepla, nie studený, s vyššou teplotou ako bežné potoky na okolí. Zdrojom tepla sú najmä termálne pramene pri Hranovnickom plese, okolo ktorého preteká. Z prídavného mena teplý po kombinácii so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena Teplý potok ako súčasť početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.[7] Hydronymum Teplý potok bolo štandardizované v roku 2007.[8] V súčasnej slovenskej štandardizovanej hydronymii hydronymum Teplý potok nie je jedinečným názvom (január 2024).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Názvy vodných tokov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-12-12]. Dostupné online.
  2. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-12-19]. Dostupné online.
  3. Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 9, 66-69. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
  4. Andrea Goótšová; Alexandra Chomová; Jaromír Krško. Hydronymia slovenskej časti povodia Hornádu. 1. vyd. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela Filozofická fakulta, 2014. 549 s. (Hydronymia Slovaciae.) ISBN 978-80-557-0785-3. S. 400.
  5. Priebeh vodného toku Hlboký potok v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [1] [cit. 2024-01-20].
  6. Geografické názvy okresu Poprad A8. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-42/1988 zo 4.2.1988. Bratislava 1988. 146 s. S. 21, 22, 91-93. 79-901-88 GNO (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
  7. Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 25, 26, 140-144.
  8. Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-2144/2007 zo dňa 30.3.2007 o štandardizácii 566 názvov nesídelných geografických objektov - vodných tokov a vodných plôch. Príloha č. 1. Spravodajca ÚGKK SR, 2007, ročník 39, čiastka 2, s. 49. Dostupné online [2] [cit. 2024-01-21.].