Tetracyklínové antibiotikum
Tetracyklínové antibiotikum je chemická látka, ktorá sa využívajú v medicíne ako antibiotikum. Tetracyklínové antibiotiká sú derivátmi tetracyklínu.
Rozdelenie
[upraviť | upraviť zdroj]- základné - tetracyklín, oxytetracyklín
- 2. generácia - doxycyklín, minocyklín
- 3. generácia - tiacyklín
Mechanizmus účinku
[upraviť | upraviť zdroj]Hlavným mechanizmom účinku tetracyklínových antibiotík je inhibícia (zablokovanie) syntézy bielkovín mikroorganizmov. Viažu sa na 30 S podjednotku bakteriálnych ribozómov a blokujú väzbu elektricky nabitých aminoacyl-tRNA. Tým bránia začleneniu nových aminokyselín do tvoriaceho sa reťazca bielkoviny.
Účinok tetracyklínových antibiotík je obvykle bakteriostatický, t. j. baktérie nezabíjajú, ale len spomaľujú až zastavujú ich množenie. Tým pomáhajú imunitnému systému, aby sa ľahšie vysporiadal s infekciou.
Citlivosť a odolnosť voči tetracyklínovým antibiotikám
[upraviť | upraviť zdroj]Tetracyklínové antibiotiká sa v bunkách cicavcov nekoncentrujú. Baktérie citlivé na tetracyklíny ich aktívne transportujú do bunky a koncentrujú v cytoplazme, pričom naopak z bunky sa dostávajú von len ťažko. Baktérie odolné voči ich účinkom majú zmenenú priepustnosť bunkového obalu, takže buď tetracyklínové antibiotiká aktívne nevstrebávajú, alebo ich rýchlo vylučujú. Odolnosť voči tetracyklínom je zväčša kódovaná na plazmidoch.
|
Tento článok týkajúci sa medicíny je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |