Theo Mayer-Maly
| Theo Mayer-Maly | |
| rakúsky právnik a univerzitný profesor | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Narodenie | 16. august 1931 |
| Viedeň, Rakúsko | |
| Úmrtie | 6. december 2007 (76 rokov) |
| Salzburg, Rakúsko | |
| Národnosť | rakúska |
| Alma mater | Viedenská univerzita |
| Zamestnanie | profesor práv |
| Manželka | Dorothea, rod. Schwarzová |
| Deti | Rita (1956), Elisabeth (1963) |
| Dielo | |
| Žánre | odborná a vedecká literatúra |
| Témy | občianske právo, rímske právo, pracovné právo a i. |
| Podpis |  |
Theo Mayer-Maly (* 16. august 1931, Viedeň – † 6. december 2007, Salzburg) bol rakúsky právnik: civilista, právny romanista a právny filozof. Venoval sa aj pracovnému právu. Ako profesor pôsobil na právnických fakultách v Grazi, Kolíne, Salzburgu a vo Viedni.[1]
Napísal 35 kníh a veľké množstvo článkov. Celkovo okolo 1200 výstupov.[2]
Býva považovaný za jedného z najvýznamnejších rakúskych i európskych právnikov 20. storočia, a za jedného z posledných veľkých univerzálnych právnikov.[2][3]
Bol držiteľom viacerých čestných ocenení. Venovaných mu bolo viacero knižných pôct a článkov, ako aj XII. ročník (2008) česko-slovenského vedeckého časopisu Orbis iuris romani.
Život[upraviť | upraviť zdroj]
Narodil sa v roku 1931 vo Viedni. Jeho otec bol sudcom a matka plavkyňou. Otec mal moravsko-židovské korene, matka pochádzala z Horného Rakúska. Základnú školu vychodil v Kremži a vo Viedni, strednú školu vo Viedni. Počas druhej svetovej vojny urobil skúšky na strednej škole a po vojne navštevoval reálne gymnázium Stubenbastei. Najprv sa chcel byť novinárom, režisérom alebo hercom. Nakoniec si pod vplyvom svojho otca a svojich učiteľov zvolil právo, ktoré vyštudoval na Viedenskej univerzite. Zrejme najsilnejší vplyv naňho mal Hans Kreller, žiak Ludwiga Mitteisa. Sám sa preto označil za „Mitteisovho vnuka“. Veľmi blízkym mu bol aj Max Kaser. Bol prvým právnikom, ktorý v Rakúsku po druhej svetovej vojne získal doktorát sub auspiciis, za prítomnosti prezidenta Theodora Körnera a kardinála Theodora Innitzera. Habilitoval sa vo veľmi krátkom čase (1956) prácou o locatio conducio (veľmi široko koncipovaná nájomná zmluva v rímskom práve). Po štúdiách pracoval ako tajomník v rakúskej komore práce (Arbeiterkammer).[2][3]
Mayer-Malyho politickú orientáciu opísal Heinrich Honsell slovami: „Jeho myslenie bolo oddané tradícii, ale jeho srdce bili doľava. Nebál sa ani kontaktu s komunizmom. Bol v živej korešpondencii a akademickej výmene s Hermannom Klennerom, marxistickým právnym teoretikom. Kľúčové slovo ľavicový katolicizmus však jeho postoj sotva vystihne, pretože bol aj liberálom v pravom zmysle slova.“[2]
V roku 1957 ako len 26-ročný získal svoju prvú profesúru na univerzite v Grazi. Spolu viacerými významnými romanistami viedol semináre rímskeho práva a medzi jeho žiakov patrilo viacero významných právnych romanistov 20. a 21. storočia. V rokoch 1959 – 1962 pôsobil vo Viedni a následne v rokoch 1962 – 1966 v Kolíne.[2] V roku 1966 prijal miesto na obnovenej právnickej fakulte v Salzburgu, kde zostal až do dôchodku. Odmietol pritom viaceré lukratívne ponuky z Viedne, Mníchova či Grazu. Až po odchode do dôchodku pôsobil ešte päť rokov ako hosťujúci profesor v Innsbrucku. Kratšie pôsobil počas svojej kariéry aj ako hosťujúci profesor vo Fribourgu a Rotterdame. Vyučoval rímske právo, občianske právo a pracovné právo. Mladá fakulta v Salzburgu sa pod jeho vedením rýchlo stala medzinárodne uznávaným centrom právnej romanistiky, právnej histórie a komparatívneho výskumu práva.[2][3]
Počas života získal tri čestné doktoráty z univerzít v Berne, Fribourgu a Grazi. Od roku 1979 bol členom korešpondentom a od roku 1983 riadnym členom Rakúskej akadémie vied. Bol menovaný do správnej rady Pápežskej akadémie pre život v Ríme. Bol držiteľom rakúskeho čestného vyznamenania za vedu a umenie a čestného prsteňa Görresovej spoločnosti.[2][3]
Zomrel 6. decembra v roku 2007 deň po prevoze do nemocnice v Salzburgu.[2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ FILIP-FRÖSCHL, Johanna. Mayer-Maly, Theo. In: Studienwörterbuch. Rechtsgeschichte und Römisches Recht. Ed. Thomas Olechowski, Richard Gamauf. 4., überarbeitete Auflage. Wien : Manz'sche Verlags- und Universitätsbuchhandlung, 2020. ISBN 978-3-214-15396-0. S. 321.
- ↑ a b c d e f g h HONSELL, Heinrich. Theo Mayer-Maly (16.8.1931-6.12.2007). Zeitschrift der Savigny-Stiftung für Rechtsgeschichte: Die Romanistische Abteilung, roč. 118, s. XI – XX.
- ↑ a b c d SCHERMAIER, Martin Josef. Nachruf: Theo Mayer-Maly. JuristenZeitung, roč. 63, čís. 8, s. 408 – 409.
Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- HARRER, Friedrich – HONSELL, Heinrich – MADER, Peter (Hrsg.) Gedächtnisschrift für Theo Mayer-Maly zum 80. Geburtstag. Wien : Springer-Verlag, 2011. 677 s. ISBN 978-3-7091-0000-4. Tam osobitne:
- ZÖLLNER, Wolfgang. Theodor Mayer-Maly 16.08.1931 – 06.12.2007. s. 1 – 6;
- GOLLER, Peter. Theo Mayer-Malys Auseinandersetzung mit der sozialistischen Arbeitsrechtswissenschaft. s. 187 – 206;
- HARRER, Friedrich. Theo Mayer-Maly als Handelsrechtler. s. 213 – 224;
- RICHARDI, Reinhard. Theo Mayer-Maly und das kirchliche Arbeitsrecht. s. 295 – 408.