Theopropos (sochár)
Theopropos (starogr. Θεόπροπος – Theopropos) bol grécky sochár v 5. storočí pred Kr.[1][2][3]
Theopropos, grécky sochár (bronziar) z Aiginy, tvoril na začiatku 5. storočia pred Kr. Nezachovali sa od neho žiadne sochy, len jeho menom signované podstavce zo sôch, objavené v Delfách. Podľa Pausania bol autorom sochy bronzového býka, jedného z najpamätnejších votívnych diel v Delfách: „Ak vstúpiš do posvätného okrsku, uvidíš kovového býka, dielo aigínskeho Theopropa, dar Korkyrčanov. V Korkyre sa kedysi oddelil býk od ostatného dobytka v stáde a zostúpil z pastvy až k moru, kde začal bučať. Keď to potom to isté robil deň čo deň, vybral sa k moru i pastier a tu uvidel nespočetné množstvo tuniakov. Ihneď to oznámil Korkyrčanom v meste, ale oni sa zbytočne pokúšali tuniakov chytiť, i opýtali sa na to v Delfách. Keď potom obetovali Poseidónovi tohto býka, hneď po obeti ryby pochytali. Z desiatku lovu potom umiestnili votívny dar v Olympii a v Delfách.“[4]
Z uvedenej sochy sa zachoval len jej vysoký vápencový podstavec aj so zlomkovitým nápisom. Stojí v Delfách vpravo od vstupnej brány (hlavný vchod do posvätného okrsku sa nachádzal v juhovýchodnom rohu, ostatné vchody boli len malé brány v múre).[5] Jeho nápis hlása:
| [Κορκυραῖοι ∶] τὠπόλλωνι ∶ ἀνέθε[ν].[Θ]εόπροπος ∶ ἐποίε(ι) ∶ Αἰγινάτας. | preklad: Korkyrčania Apolónovi venovali, Theopropos z Aiginy zhotovil |
- text v starogréčtine[6][1] - Hranaté zátvorky znamenajú doplnenie medzier (lacunae) a označujú písmená, ktoré sú nečitateľné alebo úplne stratené.[7]
Kým delfský nápis (BCH 105 (1981) 444B) z podstavca jeho sochy znalci datujú do 5. stor. pred Kr. (teda do obdobia keď tvoril)[8] tento nápis bol podľa typu písma zhotovený v 4. stor. pred Kr. Tu však ale nemusí ísť o chybný záver, lebo z typu písma sa nie vždy dá určiť doba zhotovenia sochy, pretože podstavce sa v staroveku nezriedka menili alebo opravovali (poškodený nápis sa mohol prepísať v aktuálnom type písma).[9][1]
Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Theopropos [1]
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 376.
- ↑ Alain Bresson. The Making of the Ancient Greek Economy. Princeton : Princeton University Press, 2015. ISBN 978-14-0085-245-1. S. 178.
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 280-281.
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 412.
- ↑ Inscriptiones Graecae, FD III 1:2 [2]
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 268.
- ↑ Inscriptiones Graecae, BCH 105 (1981) 444B [3]
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 264.