Tibetsko-barmské jazyky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Tibetsko-barmské jazyky sú vetva sinotibetských jazykov. Hovorí sa nimi v Himalájach, Mjanmarsku a sčasti v Bangladéši a Thajsku.

Početne najvýznamnejšie sú tieto jazyky:

Delenie[upraviť | upraviť zdroj]

Ich delenie je sporné, známe sú tieto delenia:

Delenie 1[upraviť | upraviť zdroj]

Delenie 2[upraviť | upraviť zdroj]

Delenie 3 (Matisoff)[upraviť | upraviť zdroj]

Poznámka: Horeuvedené zoskupenia druhej úrovne v tomto delení sú väčšinou len geografické.

Delenie 4[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri delenia uvedené v článku sinotibetské jazyky

Delenie 5 (Ethnologue)[upraviť | upraviť zdroj]

I. pajčina

II. himalájske jazyky

A. mahasko-kirantské jazyky (mahakiranti)
i. kchangsko-magarsko-chepangsko*-sunvarské jazyky (kchang-magar-chepang*-sunvari)
a. chepang*
b. kchangské jazyky
c. magarské jazyky
d. sunvárske jazyky
ii. kirantské jazyky (kiranti)
a. tomyang*
b. východné
c. západné
iii. névárske jazyky (névári)
B. tibetsko-kanaurské (tibeto-kanauri)
i. dzalakha*
ii. lepčaské jazyky
iii. západohimalájske jazyky
iv. tibetské jazyky
a. tshangla*
b. dhimal*
c. tamangčina
d. tibetčina
C. Baima* (neklasifikovaný)

III. ťingpchosko-konyaksko*-bodoské jazyky (ťingpcho-konyak-bodo)

A. ťingpchosko-luské jazyky
B. konyaksko*-bodosko-garoské jazyky

IV. karenské jazyky

A. pa-o
B. zayein*
C. pho
D. sgaw-*bghai
i. bghai*
ii. brek*
iii. kayah*
iv. sgaw
E. zayeinské* karenské (neklasifikované)

V. kuki-čjinsko-nágske jazyky (kuki-čjin-naga)

A. kuki-čjinské jazyky (kuki-čjin)
i. stredné
ii. severné
iii. južné
B. nágske jazyky
i. angami-pochuri*
ii. ao*
iii. tangkhul*
iv. neklasifikované nágske
v. zeme*

VI. lolosko-barmské jazyky (lol-barmčina)

A. burmish*
i. severné
ii. južné
iii. neklasifikované burmish*
B. loloské jazyky
i. severné
a. li-su
b. samei*
c. iotčina
i. južné
ii. neklasifikované loloské
C. na-si
D. phula* (nekladifikované)

VII. manípurčina

VIII. mikirské jazyky (mikir)

IX. severoásámske jazyky

A. deng
B. tani*

X. nungské jazyky

XI. tangutsko-čchiangské jazyky (tangut-čchiang)

A. čchiang
B. rGyarong*

XII. tchu-ťia

XII. neklasifikované tibetsko-barmské jazyky

XIV. západobodské jazyky

XV. mru*

Delenie 6 (Bradley, 1997)[upraviť | upraviť zdroj]

I. Bodské jazyky (= Západná vetva)

A. bodské jazyky
i. stredobodské jazyky (= tibetské jazyky)
a. západotibetské jazyky
b. stredotibetské jazyky
i) západné
ii) mNgaẖris*
iii) gTsang*
iv) dBus* (= centrálne stredotibetské)
v) juhotibetské
c. antuoské tibetské jazyky (= severovýchodné tibetské jazyky)
d. kchangské tibetské jazyky (= serverovýchodné tibetské jazyky)
ii. západobodské jazyky (= gurungské, tamangské)
iii.východobodské jazyky (= Bumthangské jazyky)
iv. tshangla* (= východobodické* jazyky)
v. západohimalájske jazyky (= kanaurské jazyky, kanauri)
B. himalájske jazyky
i. stredné
ii. kirantské jazyky (kiranti)

II. jazyky severovýchodnej Indie (= salské jazyky, sal)

A. bodosko-garoské jazyky (bodo-garo)
i. severonágske jazyky
B. ťing-pcho
C. luské jazyky (= sakské jazyky, sak)
D. pyu*

III. kuki-čjinské jazyky (kuki-čjin)

A. juhonágske jazyky
B. kuki
C. čjin
D. mikirské jazyky (=arleng, mikir)

IV. stredné

A. lepčaské jazyky (lepča)
B. západoarunačálske jazyky
C. adisko-misingsko*- nišiské (=adi-mising, niši, abor -miri-dafla, tani)
D. digarish* 'mishmi'*
E. keman* 'mishmi'*
F. rawang* (= nungské jazyky)

V. severovýchodné

VI. juhovýchodné

A. barmsko-loloské jazyky (= burmic*)
i. mru
ii. gong*
iii. burmish*
iv. loloské jazyky
a. severné
b. stredné
c. južné
B. karenské jazyky

Delenie 7 (Benedict, 1972)[upraviť | upraviť zdroj]

O rozsahu pojmu tibetsko-barmské jazyky v tomto delení pozri sinotibetské jazyky.

I. tibetsko-kanaurské jazyky (=bodsko-himalájske)

A. bodské jazyky (vo východnom a južnom Tibete) - zahŕňajú tibetčinu, gyarung*, takpa*, tsangla*, murmčina (murmi) a gurungčina (gurung);
B. himalájske jazyky
i. „hlavné“ himalájske (v západnom Tibete, západnej Indii) – zahŕňa kanaurčinu, chitkhuli*, thebor*, kanashi*, rangloi*, bunan*, manchati*, chamba lahuli* a zhang-zhung* (čang-čung??);
ii. „menšie“ himalájske (v štáte Uttaránčal) - zahŕňa rangkas*, darmiya*, chaudangsi* a byangsi*.
iii. dzorgai* (v štáte S’-čchuan) ?
iv. lepčaské (lepča, v štáte Sikkim) ?
v. magarské jazyky (v Nepáli) ?

II. bahing*-vayu* (= kirantské jazyky, kiranti) (v Nepáli)

A. bahing*- zahŕňa jazyky sunvarčina (sunvari), dumi*, khaling* a račina (rai).
B. khambu* - zahŕňa sang-pchang, nachereng*, rodong*, walingčina, rungchengbung*, lambichong* (lam-pi-čchung??), chingtang* (čch'ng-tchang ??), limbu a yakha*
C. vayu*-chepang*
D. névárske jazyky (névári) ?

III. aborsko-mirisko-daflaské jazyky (= abor-miri-dafla, miriské jazyky, severoásámske jazyky) (v Sikkime, severný Ásám)

IV. kačjinské jazyky (v severnom Mjanmarsku)

V. Barmsko-loloské (= burmish*) (v štátoch S’-čchuan, Jün-nan, Mjanmarsko, Thajsko, Laos, Vietnam)

A. barmsko-*maruské (=barmčina-*maru) - zahŕňa jazyky phön*, lashi*, atsi* a achang*.
B. juhololoské - zahŕňa jazyky phunoi*, cha-ni (akha), la-chu, čiernololočtina, bielololočtina a müng*
C. severololoské - zahŕňa li-su, ahi*, nyi*, lolopho, chöko*, phupha*, ulu* a independent lolo*
D. kanburi* lawa* v Thajsku
E. mo-suo (= na-si) (v západnom Jün-nane)
F. hsi*-fan* (v západnom S’-čchuan) - zahŕňa manyak*, horpa*, menia* a muli*
G. tangutčina (tangut, v severozápadnej Číne)
H. nungské jazyky ?

VI. bodosko-garoské jazyky (= barské jazyky) {v severnom Ásáme, severné Mjanmarsko)

A. Bodoské jazyky (bodo)- zahŕňajú jazyk dimasa*
B. Garoské jazyky (garo)
i. Garo A
ii. Garo B
C. „naked* nága“ (= konyak*) ? - zahŕňajú banpara, tableng*, namsang*, tamlu*, moshang* a čchang.
D. chairel* ?

VII. kuki-nágske (=kuki-nága, kukiské) (v severnej ásámsko-mjanmarskej oblasti)

A. stredokukiské
B. severokukiské
C. starokukiské
D. juhokukiské
E. severonágske
F. juhonágske

Komentáre k tejto klasifikácii:

Zdá sa, že dzorgai*, lepčaské jazyky a magarské jazyky sa najviac podobajú tibetsko-kanaurskej vetve. Lepča je možno oddelená prechodná vetva podobne ako kačjinčina. Magarčina sa podobá aj na bahing*-vayu*.

Névárske jazykyi sú podobné s bahingom* aj s khambu*. Aka* (= hrusso*) možno patrí do abor-miri-dafla. Digaro*, miju* (mi-ťü??) a dhimal* možno takisto patria do abor-miri-dafla, ale je to ešte nepravdepodobnejšie. Kačjinské jazyky sú zrejme prechodná vetva s črtami podobnými vštekým ostatným vetvám. Kadu-andro-sengmai* (=Luština) a taman* možno patria do kačjinských jazykov.

Nungčina možno patrí do barmsko-loloskej skupiny, ale podobá sa aj na kačjinčinu. Pyu* sa podobá na nungčinu.

Deori Chutiya* (severný Ásám) patrí do bodosko-garoských jazykov, ale je neisté do ktorrej podskupiny.


(*) Pre nedostupnosť v pôvodnom (anglickom) znení a pravopise