Preskočiť na obsah

Tibor Károlyi

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Tibor Károlyi
uhorský statkár a politik
Tibor Károlyi
Narodenie26. september 1843
Bratislava, Rakúske cisárstvo (dnes Slovensko)
Úmrtie5. apríl 1904 (60 rokov)
Opatija, Rakúsko-Uhorsko (dnes Chorvátsko)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Tibor Károlyi

Gróf Tibor Ján Justin Károlyi[1] (maď. Károlyi Tibor János Jusztin; * 26. september 1843, Bratislava – † 5. apríla 1904, Opatija) bol uhorský statkár, politik, poslanec uhorského snemu a predseda hornej snemovne uhorského snemu.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Pochádza z bohatej šľachtickej rodiny Károlyiovcov. Jeho rodičmi boli Juraj gróf Károlyi de Nagykároly, reálny kráľovský tajný radca, dvorník uhorského kráľovského dvora a Karolina grófka Zichy de Zich et Vásonkeö. Z matkinej strany bol synovcom prvého uhorského premiéra Ľudovíta Baťána.

Jeho starí rodičia z otcovej strany boli gróf Jozef Károlyi, župan Békešskej župy a dedičný župan Satumarskej župy a grófka Elizabeta von Waldstein–Wartenberg. Jeho starými rodičmi z matkinej strany boli gróf Karol Ziči a Antónia Baťánová, cisárska a kráľovská komorná. Jeho mladším bratom bol uhorský politik Štefan Károlyi, poslanec uhorského snemu.

S manželkou grófkou Emmou von Degenfeld-Schonburg mali 5 detí: dcéru Gabrielu, synov Júliusa (ktorý bol maďarským premiérom v rokoch 19311932), Imricha, Františka a Antona.

V mladosti, spolu s bratmi absolvoval cestu po Európe a Afrike. Po vypuknutí rakúsko - pruskej vojny sa podieľal na vytvorení uhorských légii na pruskej strane a stal sa pobočníkom generála Klapku. Po porážke rakúskych vojsk žil v Paríži a do Uhorska sa vrátil po rakúsko-uhorskom vyrovnaní.

V rokoch 18751884 bol v poslancom uhorského snemu za Liberálnu stranu.

Potom bol vymenovaný za dedičného člena hornej komory snemu, ktorej bol najprv podpredsedom a v rokoch 18981900 bol jej predsedom.

Okrem politiky sa venoval hospodárstvu a prekladom z francúzštiny a angličtiny. Zostavil a vydal rodinný archív Károlyiovcov v 5 zväzkoch.

Podieľal sa na regulácii riek Tisa, Maros, Körös a Szamos a na odvodňovaní močiarov Ecsedi.

Venoval sa aj spolkovej činnosti. Bol prezidentom Uhorskej spoločnosti výtvarných umení, viceprezidentom Pozemkového úverového ústavu pre drobných roľníkov a predsedom predstavenstva Adriatickej spoločnosti pre námornú plavbu.

Zámok Balc (maď. Bályok)
Rodový erb Károlyi de Nagykároly

Čo sa týka majetkových pomerov, bol vlastníkom dedičného majetku v rumunskej Macei (mad. Aradmácsa) s pozemkami o rozlohe 4600 hektárov a manželstvom získal veľkostatok v rumunskom meste Balc, v ktorom nechal postaviť zámok.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. KÁROLYI, Tibor. In: Slovenský biografický slovník : (od roku 833 do roku 1990). Zväzok III. K – L. Martin : Matica Slovenská, 1989. Dostupné online. ISBN 80-7090-019-9. S. 45.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Károlyi Tibor (politikus) na maďarskej Wikipédii a Tibor Károlyi na českej Wikipédii.